nevrlý príd. mrzutý, podráždený; nevľúdny, morózny: n. človek, pohľad;
nevrlo prísl.: n. odpovedať;
nevrlosť -i ž.
nevrlosť -ti ž.
nevrlosť -ti ž. (i ku/voči komu) ▶ vlastnosť, správanie toho, kto navonok prejavuje svoju zlú náladu, kto je nevrlý; syn. mrzutosť, neprívetivosť; op. vľúdnosť, prívetivosť: neochota a n. úradníka; n. mladých ľudí voči starším; n. k zákazníkom; v jeho hlase cítiť n.; srdečnosť nahradiť nevrlosťou a podráždenosťou; Prestal som si všímať jej nevrlosť i zlobu. [P. Jaroš]; Asi bol zvyknutý na nevrlosť pacientov. [P. Andruška]
morozita kniž. vlastnosť človeka prejavujúca sa v negatívnom, odmietavom vzťahu k ľuďom • kniž. moróznosť • mrzutosť: nevedel zakryť morozitu, mrzutosť • neprívetivosť • namrzenosť • namosúrenosť • nevľúdnosť • nevrlosť
nevrlosť p. morozita
nevrlý príd. mrzutý, nespokojný, podráždený: n-á povaha, n-á nálada, n. pohľad; n-é reči, n-é slová; chodiť, byť n.;
nevrlo i nevrle prísl.;
nevrlosť, -ti ž.