nevoľník -a mn. -ci m. za feud. poddaný človek pripútaný k feud. pôde;
nevoľníčka -y -čok, nevoľnica -e -níc ž.;
nevoľnícky príd.: n-i roľníci, n-e Rusko;
nevoľníctvo -a s.: zrušenie n-a feud. závislosti
nevoľník -ka pl. N -íci G -kov m.
nevoľník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ (vo feudalizme) nemajetný roľník zbavený osobnej slobody a dedične pripútaný k pôde, poddaný: bezprávny n.; život nevoľníkov; zaobchádzať s podriadenými ako feudál s nevoľníkmi; z otrokov sa stali nevoľníci 2. expr. ▶ kto je niekým al. niečím zbavený slobody, neslobodný človek; kto je (finančne, spoločensky, kariérovo) závislý od niekoho: novodobí nevoľníci; Som iba otrokom, nevoľníkom druhých. [A. Hykisch] ▷ nevoľníčka -ky -čok, zastaráv. nevoľnica -ce -níc ž.: narodila sa ako n.; ťažký osud žien nevoľníčok; Vôkol húštin sa krčili nevoľníčky. [J. Johanides]; Žije pri ňom ako nevoľnica, pracuje odušu. [K. Lászlová]
nevoľník p. otrok 2, poddaný2
otrok 1. v otrokárskej spoločnosti bezprávny človek ako vlastníctvo otrokára; človek v takomto postavení aj v iných spoločnostiach • kniž. rab
2. expr. človek celkom ovládnutý niečím, niekým • expr. nevoľník • kniž. rab: stal sa už úplne otrokom, nevoľníkom, rabom drogy
poddaný2 za feudalizmu človek závislý od feudála • nevoľník: vzbura poddaných, nevoľníkov
nevoľník, -a, mn. č. -ci m. vo feudalizme človek pozbavený osobnej slobody, výrobných prostriedkov a pripútaný k feudálovej pôde, celkom závislý od vôle feudála;
nevoľnica, -e, -níc i nevoľníčka, -y, -čok ž.;
nevoľnícky príd.: n. ľud, n-e roľníctvo, n-e puto, n. útlak, n-e právo; n-e Rusko;
nevoľníctvo -a str. stav, položenie nevoľníkov
nevoľník m poddaný pripútaný k pôde: jest preczitano y wdecno priate strany Paula, Joana, niewolnikow (TORYSA 1686); (pastierka), která bi si za šťasti mať powinná, kdibi sa medzi twimi ňewolňikami mesťiť mohla (DS 1795); musím do mojej smerti nevolníkom už byc (ASL 18. st); -íček dem úbožiak: misellus: nevolniček (LD 18. st)