nevoľník -a mn. -ci m. za feud. poddaný človek pripútaný k feud. pôde;
nevoľníčka -y -čok, nevoľnica -e -níc ž.;
nevoľnícky príd.: n-i roľníci, n-e Rusko;
nevoľníctvo -a s.: zrušenie n-a feud. závislosti
nevoľníctvo -va s.
nevoľníctvo -va s. 1. ▶ (vo feudalizme) postavenie roľníkov, poddaných založené na zbavení osobnej slobody a na pripútaní k pôde vlastníka, feudála: feudálny systém nevoľníctva; protesty proti nevoľníctvu; zrušenie nevoľníctva □ hist. druhé nevoľníctvo upevnenie poddanskej závislosti v 16. - 18. stor. v Uhorsku 2. expr. ▶ závislé, neslobodné postavenie zamestnanca, pracovníka, útlak, otroctvo: novodobé n.; v továrni vládol krutý systém práce hraničiaci s nevoľníctvom
nevoľníctvo p. poddanstvo 1
poddanstvo 1. spoločenský vzťah za feudalizmu založený na závislosti poddaného od feudála • nevoľníctvo: žiť v poddanstve, v nevoľníctve • područie (závislosť)
2. p. útlak
nevoľník, -a, mn. č. -ci m. vo feudalizme človek pozbavený osobnej slobody, výrobných prostriedkov a pripútaný k feudálovej pôde, celkom závislý od vôle feudála;
nevoľnica, -e, -níc i nevoľníčka, -y, -čok ž.;
nevoľnícky príd.: n. ľud, n-e roľníctvo, n-e puto, n. útlak, n-e právo; n-e Rusko;
nevoľníctvo -a str. stav, položenie nevoľníkov