nevoľník, -a, mn. č. -ci m. vo feudalizme človek pozbavený osobnej slobody, výrobných prostriedkov a pripútaný k feudálovej pôde, celkom závislý od vôle feudála;
nevoľnica, -e, -níc i nevoľníčka, -y, -čok ž.;
nevoľnícky príd.: n. ľud, n-e roľníctvo, n-e puto, n. útlak, n-e právo; n-e Rusko;
nevoľníctvo -a str. stav, položenie nevoľníkov