nevlastný príd.
1. nie pokrvný: n-í rodičia, n-é dieťa
2. nepôvodný: lingv. n-é predložky kt. vznikli z iných slovných druhov
nevlastný -ná -né príd.
nevlastný -ná -né príd. 1. ▶ (o príbuzenskom vzťahu) ktorý nie je založený na spoločnom rodovom pôvode, ktorý nie je v pokrvnom príbuzenstve; op. vlastný, pokrvný: n. otec; nevlastná matka; n. brat; nevlastná sestra; nevlastní rodičia, súrodenci; vychovávať nevlastné deti; v hádke udrel n. syn otčima; Manžel obžalovanej takisto poprel, že by sa jeho polovička správala k nevlastnej dcére tak, ako ju viní obžaloba. [VNK 2002] 2. ▶ ktorý nie je niečím vlastníctvom; syn. cudzí: vyúčtovať nevlastné peniaze prijatý príspevok určený pre iné osoby (fyzické al. právnické) 3. ▶ ktorý je iný ako pôvodný, prirodzený; op. vlastný: pri dialýze krv prichádza do styku s cudzím, telu nevlastným materiálom; Potom sa trochu zháčil, lebo sa mu zdalo, že hovorí z neho akýsi nevlastný, cudzí hlas. [V. Šikula] □ lingv. nevlastná priama reč prehovor vyjadrujúci vnútornú reč postáv, obyč. bez uvádzacej vety; nevlastná zloženina zložené slovo, ktoré vzniklo zlúčením dvoch slov do jedného bez zmeny, napr. dlhohrajúci, láskyplný; mat. nevlastný bod (danej) priamky smer každej priamky z euklidovského priestoru; eltech. nevlastný polovodič polovodivý materiál, ktorého elektrické vlastnosti závisia od prítomnosti prímesí (nečistôt) v základnom polovodičovom kryštáli
cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená
p. aj zahraničný
2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný
nepôvodný ktorý nie je prvotný, originálny, vlastný od pôvodu (op. pôvodný) • nevlastný: nepôvodné, nevlastné názory • epigónsky (ktorý je len napodobením): epigónska poézia • odvodený • druhotný • kniž. sekundárny (pôvodom iný al. prevzatý): odvodené teórie; lingv. druhotné, sekundárne predložky • druhý • iný (zmenený oproti prvému, pôvodnému): to je už druhý, iný majiteľ • importovaný • cudzí (presadený z iného prostredia; op. domáci): importované, cudzie umenie • kniž. implantovaný: implantovaný názor
nepravý 1. ktorý nemá (všetky) zodpovedajúce vlastnosti; iný ako ten, ktorý je skutočný, ozajstný, pravdivý (op. pravý) • falošný: nepravé, falošné zlato; nepravá, falošná srdečnosť • klamný • nepravdivý • podvrhnutý • kniž. lživý: uviedol klamný, nepravdivý dôvod; klamné lživé svedectvo; nepravdivý, lživý, podvrhnutý dôkaz viny • umelý • strojený (op. skutočný, naozajstný): prejavoval umelý, strojený záujem; nepravé, umelé zuby • slepý (ktorý je iba istou náhradou; obyč. o výrobkoch, produktoch): slepý náboj (op. ostrý); slepý guláš, slepý oblok • iron. takzvaný (op. skutočný, naozajstný): nepravá, takzvaná sloboda • nevlastný (op. vlastný): vystupoval pod nevlastným menom
2. p. nesprávny, nevhodný
nevlastný ktorý nie je vlastný od pôvodu, od začiatku (op. vlastný): nevlastní príbuzní (op. pokrvní) • adoptívny (získaný adopciou): adoptívny syn • nepôvodný • nepravý (op. pôvodný, pravý) • cudzí (op. svoj): nepôvodné, nepravé meno autora; nepôvodné myšlienky (op. originálne) • podvrhnutý (ktorý je falošne vydávaný za vlastný): podvrhnuté dieťa
p. aj cudzí
umelý 1. ktorý vznikol zásahom človeka, nie prirodzeným spôsobom; vyrobený, vyhotovený (op. prírodný, prirodzený) • syntetický: umelé, syntetické vlákna; syntetický hodváb • plastický: plastické látky • plastový • umelohmotný: plastové, umelohmotné materiály • neživý (op. živý) • nepravý (op. pravý) • falošný • nevlastný: neživé, nepravé kvety; nepravá kožušina; falošné, nevlastné zuby, vlasy
2. p. strojený, neprirodzený 1, 2
1. ktorý nie je v pokrvnom príbuzenstve: n. otec, n-á matka, n-á dcéra, n. brat, n-á sestra, n-é dieťa, n-í rodičia;
2. nie vlastný, nie pravý; geom.: n. bod pomocný pojem, ktorým vyjadrujeme vzťah medzi rovnobežnými priamkami, n-á priamka súhrn nevlastných bodov v rovine; gram. n-á predložka vzniknutá z príslovky al. z pádu podstatného mena
nevlastný príd. csl ktorý nie je v pokrvnom al. je iba čiastočne v pokrvnom vzťahu: To mi je ňevlasní brat (Kociha RS); Svokrova ňevlasná sestra slúžila jenom opchoďe (Bzenica NB); To šecko robí tá ňevlasná mater (Val. Belá PDZ); Mau̯ mi ňevlasnoho brata, ľem po maceri buu̯ brat a po ocoj ňe (Vyš. Nemecké SOB); nevlasní sin (Bobrovec LM); nevlasní otíc (Lukáčovce HLO); ňevlasná céra (Bošáca TRČ)
nevlastný [-s(t)n-] príd 1. pokrvne príbuzný len jednému z rodičov: (Hektor) nato prywolaw k sobe dwau swych pratel pryrozenych, totiž Glauka a Cyncynabora, bratra sweho newlastnjho (HI 18. st) 2. vonkajší, cudzí: extrarius: prespólny, cuzy, newlásny (KS 1763); 3. kt. nie je vlastný, nie je pravý, nenáležitý: w newlasnem zmislu y mjrne pokrmu a napoge vžjwanj půst se gmenuge (LKa 1736); improprius: newlástny, newlásny ňe komu; obcjnám, odrezugem zbytečne, newlásné prútky (KS 1763) L. gram ňewlastné dwoghlasyté (GT 1780) nevlastné, nepravé dvojhlásky; ňewlastné gména (:nomina appellativa:) (DM 1780) apelatíva; -e prísl nevhodne, neprimerane, neprávom: prirozenj hrich newlastne se hrichem gmenuge (CS 18. st); -osť ž nevhodnosť, neprimeranosť: improprium: newlástnost (KS 1763)