nevinný príd.
1. kt. nemá vinu, kt. sa neprevinil, op. vinný: obžalovať n-ho, uznali ho za n-ho;
pren. n-á obeť neprávom postihnutý človek
2. mravne bezúhonný, (pohlavne) čistý; svedčiaci o tom: n-é dievča; n. bozk
3. málo významný, neškodný: n-é dobrodružstvo, n. žart
● obyč. iron.: n. ako baránok; s n-ou tvárou, s n-ým pohľadom predstierajúc, že sa nič nestalo;
nevinne prísl.: n. trpieť, n. odsúdený; poranenie vyzeralo n.;
nevinnosť -i ž.: panenská n.
● obyč. iron.: stelesnená n.; → svätá n.!
nevinnosť -ti ž.
nevinnosť -ti ž. 1. ▶ prirodzená jednoduchosť, naivita (v myslení a konaní), prostoduchosť: pýtať sa s nevinnosťou v tvári; robiť niečo s odzbrojujúcou nevinnosťou; S detskou nevinnosťou [syn] hltá krémeše. [Film 2002] 2. kniž. ▶ stav toho, kto nemá skúsenosť v partnerských (intímnych) vzťahoch a je mravne bezúhonný: predstiera n., a pritom sa stretáva s mužmi; Biele stužky symbolizovali podľa dedinských tradícií nevestinu nevinnosť. [J. Banáš]; Zvyšky priateľstva a chlapčenskej nevinnosti miznú. [InZ 2002] ◘ fraz. iron. stelesnená/svätá nevinnosť o niekom, a) kto sa tvári, že je nevinný1 b) kto sa správa naivne, prostoducho
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
nevina stav bez viny (op. vina) • nevinnosť: predložiť dôkazy svojej neviny, nevinnosti • bezúhonnosť (stav bez úhony, čistý život)
nevinnosť 1. p. nevina 2. p. čistota 2
panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť
1. ktorý nemá viny, ktorý sa neprevinil: n. človek, n-á stvora, n-í ľudia; pren. n-á obeť neprávom postihnutý človek; n-á krv o nevine usmrtených; n. baránok a) o nevinnom človeku; b) iron. o človeku, ktorý predstiera nevinu
● s n-ou tvárou predstierajúc, akoby sa nič nebolo stalo;
2. mravne čistý, bezúhonný, zachovávajúci si nevinnosť: n-é deti, n-é dievčatko; n. pohľad, n. bozk;
3. málo závažný, málo významný, neškodný: n-á zábava, n-á hra, n-á vec; n-é dobrodružstvo, n-é huncútstvo;
nevinne prísl.: n. trpieť;
nevinnosť, -ti ž.
1. stav nevinnej osoby, stav bez viny;
2. čistota (najmä pohlavná), bezúhonnosť
nevinnosť ž. 1. stav bez viny, nevina: Nedoka̋zal ím svojú nevinošč (Kameňany REV) F. von je hotová nevinnost! (Val. Belá PDZ) - možno, nemožno (rozlišuje sa intonáciou) pochybovať o jeho bezúhonnosti 2. mravná čistota, bezúhonnosť: Ti mvóžež hovorid o ňevinnosci! (Bošáca TRČ); Béla lalija je znag ňevinnosťi a čistoti (Golianovo NIT)