Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj

neviem čast.

1. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, ťažko, asi nie: u nás sa uplatníš, inde n.

2. hovor. je súčasťou neurč. zám. n. kto, n. čo, n. aký, n. ktorý, n. kde, n. kade, n. koľko ap. (novšie pís. i dovedna), kt. vyj. zdôraznenú neurčitosť, obyč. so záporným citovým hodnotením, ktovie: nemal sa tam n. ako, necítil n. akú radosť, nezarobí n. koľko, celé dni blúdi n. kade

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
neviem čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové


neviemaký, pís. i neviem aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne


neviemdokedy, pís. i neviem dokedy zám. neurčité príslovkové


neviemkade, pís. i neviem kade zám. neurčité príslovkové


neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové


neviemkde, pís. i neviem kde zám. neurčité príslovkové


neviemkedy, pís. i neviem kedy zám. neurčité príslovkové


neviemkoľko neskl., pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ, ženský a stredný -ké G -kých, pís. i neviem koľko zám. neurčité číslovkové

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitú mieru, rozmer; syn. ktovieako: zjedli sme koláč neviem ako rýchlo; vráti sa n. neskoro; Sme spolu už neviem ako dlho. [S. Marec]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu, kvalitu (často so záporným hodnotením), akokoľvek; syn. ktovieako: aj keby sa neviem ako snažil, už mu neverím; Nebol by to priznal, ani keby bola pozrela na neho neviemako prísne. [A. Baláž]; A muži - aj keď neviemako vzdelaní - jej vtedy prichodili ako ožrani. [J. Johanides]
3. v záporných vetách ▶ označuje plnú al. veľkú mieru stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. ktovieako: nevyznal sa v hudbe neviem ako dobre; Vari si nemyslíš, že neviemako zarábam. [J. Špaček]; Netrhá mi neviemako srdce, no v jej prítomnosti sa cítim dobre. [Š. Žáry]; Chodec bez topánok sa nemôže neviemako sústrediť na okolitý svet. [S. Rakús]


neviemaký -ká -ké, pís. i neviem aký pl. N mužský živ. neviemakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemaké zám. neurčité adjektívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. čojaviemaký, ktovieaký: reklama na neviemakú voňavku; z neviem akého dôvodu sa rozhodol prísť; podľa neviemakých pravidiel to bol ofsajd; zbojnícke, bačovské, regrútske a ešte neviemaké pesničky [J. Beňo]; Jednostaj sa modlila a spovedala z neviemakých hriechov. [L. Ballek]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký: robí sa n. múdry; myslela si, že je neviem aká zaujímavá; Tešil sa, akoby bol vykopal neviemaký poklad. [Š. Žáry]; Ticho zastonal, akoby šlo o neviemakú vážnu vec. [L. Ballek]; Tváriš sa, akoby si mi spravil neviemakú radosť. [D. Kužel]
3. v záporných vetách ▶ odkazuje na veľkú mieru, intenzitu, kvalitu vlastnosti, stavu (záporom obmedzenú), mimoriadny, osobitný; syn. ktovieaký: nehrali n. futbal; nebol n. skúsený; neboli neviem akí veselí; Netúži po neviemakých veľkých a vznešených veciach! [E. Farkašová]


neviemdokedy, pís. i neviem dokedy zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť koncovej časovej hranice (často so záporným hodnotením): nie je ochotný čakať neviem dokedy, kýmkniha vyjde; nemala si byť n. na nejakom večierku?; pred odchodom povedala, že sa už n. neozve


neviemkade, pís. i neviem kade zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania; syn. čojaviemkade: pricestovali, prisťahovali sa z neviem kade; oproti mne od n. prichádza mestský autobus


neviemkam, pís. i neviem kam zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa smerovania, nevedno kam; syn. ktoviekam: ponáhľal sa n. do mesta; onaneviem kam odišla; Otcov úsmev od neviemodkiaľ po neviemkam, sprevádzaný súhlasným pokyvkávaním hlavou. [M. Hvorecký]
2. obyč. v záporných vetách ▶ označuje veľmi vzdialený cieľ: za krásou prírody netreba neviem kam chodiť; Aspoň to nemusíme neviemkam vláčiť. [Š. Žáry]


neviemkedy, pís. i neviem kedy zám. neurčité príslovkové hovor. ▶ odkazuje na neurčitosť času, v neznámom, neurčitom čase; syn. čojaviemkedy: vrátim sa n.; robili s ňou rozhovor, ale vyjde n.


neviemkoľko neskl., pl. N mužský živ. i neviemkoľkí -kých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemkoľké -kých, pís. i neviem koľko zám. neurčité číslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť počtu al. množstva; syn. ktoviekoľko, ktoviekoľký: absolvovať n. očkovaní; bol členom správnej rady v neviemkoľkých spoločnostiach; pracuje v neviem koľkých robotách; prvým neviemkoľkým, ktorí prišli hneď, sľúbili odmenu; Vypil na oslave neviemkoľko pohárov a ani sa nepoďakoval. [V. Bednár]
2. ▶ označuje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; syn. čojaviemkoľko: musíš mať neviem koľko skúseností na takú prácu; Teraz každý zatvára na neviemkoľko zámkov. [VNK 2000]; Treba ísť cez neviemkoľko ľudí, aby niečo prešlo. [Šp 2006]
3. v záporných vetách ▶ označuje obmedzenie množstva, nie veľa: nepoznám neviemkoľkých športovcov; nebude už neviem koľko žiť; Nepotreboval ich [jednoduchých radostí] neviemkoľko. [R. Sloboda]


neviem-, pís. i neviem prefixoid hovor. ▶ prvá časť neurčitých zámen vyjadrujúca zdôraznenú neurčitosť, obyč. so záporným citovým hodnotením, napr. neviem kto, neviem aký, neviem koľko, pís. i neviemkto, neviemaký, neviemkoľko; syn. ktovie2, čojaviem2

-em/760879±1611 6.93: partikuly 364 ovšem/204 prepytujem/96 neviem/39 čojaviem/25

-iem/151753±56: partikuly 64 neviem/39 čojaviem/25

-viem/95982±23: partikuly 64 neviem/39 čojaviem/25
ja neviem nič vyčítať je ne sais rien reprocher à
ma a neviem prečo je ne sais pourquoi je me
možno niekoľko sekúnd, neviem quelques secondes peut-être, je ne sais
posledné príbory, neviem, prečo derniers couverts, je ne sais pourquoi
veľmi ďaleko, neviem kam très loin, je ne sais
vinný, a ja neviem coupable, et j'ignore

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu