neverný príd. kt. porušuje vernosť: n. manžel, byť n. zásadám;
neverne prísl.;
nevernosť -i ž.
nevernosť -ti -tí ž.
nevernosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je neverný, kto porušuje vernosť v manželskom al. partnerskom spolužití ; ľúbostný vzťah mimo manželstva al. partnerstva, nevera; op. vernosť: manželská n.; typická n. námorníkov; človeka zlomí strata drahých a n. priateľov; n. žene, partnerovi; manželia si navzájom vyhadzovali na oči úlety a nevernosti; Ak si myslíte, že nevernosť s krajšou ženou je odôvodniteľnejšia - tak sa mýlite. [R. Sloboda] 2. (i voči/ku komu, voči/k čomu) ▶ porušovanie sľubov, záväzkov; nedostatok vernosti, (náboženskej) viery: n. Bohu, cirkevnej tradícii; n. zákazníkov k značke; n. voči vlastnému svedomiu; slabosti a nevernosti ľudí
nevera porušenie (obyč. manželskej) vernosti • nevernosť • cudzoložstvo (mimomanželská súlož)
nevernosť p. nevera
neverný príd.
1. nedodržiavajúci vernosť v láske: n. mládenec, n-á milenka; n. muž, n-á žena;
2. arch. nesvedomitý, nečestný, nestatočný: n-í šafári (Vaj.);
3. zried. nevystihujúci pravdivosť, nevýstižný: Slová nič nezachytia, sú slabé a neverné. (Vaj.);
nevernosť, -ti ž. porušenie vernosti (obyč. v láske)
nevernosť ž. nedostatok vernosti, nevera: Aká nevernoždž medzi nima! (Kameňany REV); Šak ten raz na tú ňevernozď doplaťí! (Ležiachov MAR); Dlho ma tá jeho ňevernoz bolela, ale us son sa s tín zmérila (Lapáš NIT)