neveriaca -cej pl. N -ce G -cich ž.
neveriaci2 -ceho pl. N -ci G -cich m. 1. ▶ kto neverí v existenciu Boha; kto nie je stúpencom žiadneho náboženstva, neverec, bezverec; op. veriaci2: neveriaceho ťažko presvedčiť; verejnoprávnosť médií znamená rešpektovať aj neveriacich, aj veriacich 2. publ. ▶ kto neprijíma pravdivosť nejakej informácie, existujúceho stavu: každý n. sa môže informáciu overiť v Zákonníku práce; Neveriacich asi presvedčí jediný údaj - vlani sa cez internetový obchod so stavebninami a stavebnými prácami uskutočnili obchody za 135 miliónov korún. [HN 2003] ▷ neveriaca -cej pl. N -ce G -cich ž.: Nebola a nie som zvlášť pobožná, nie som si načistom, či som veriaca, viem však, že nie som neveriaca. [L. Ťažký]