neverec -rca m. neveriaci, ateista;
neverecký príd.;
neverectvo -a s. ateizmus
neverec -rca pl. N -rci m.
neverec -rca pl. N -rci m. ▶ kto neverí v existenciu Boha, človek bez vyznania; kto nevyznáva istý náboženský smer (z pohľadu veriaceho istého náboženstva), neveriaci2; syn. bezverec: považovať niekoho za neverca; viesť polemiku s nevercami; z bývalého neverca sa stal veriaci kresťan; dva dni som hrešil a preklínal ako najväčší neverec [B. Šikula]
ateista stúpenec ateizmu • neverec • neveriaci • bezverec: byť presvedčeným ateistom; počet neveriacich klesá • obyč. pejor. bezbožník (z hľadiska veriaceho) • expr. pohan • expr. bohaprázdnik (Timrava) • hovor. expr.: neznaboh • neznajboh
neverec p. ateista
neverec, -rca m. (z hľadiska veriaceho) človek, ktorý neverí (obyč. v boha), neveriaci;
neverecký príd.: n. človek; n-é noviny a knihy;
neverectvo, -a str. nedostatok náboženskej viery
neverec m. človek neveriaci v Boha, ateista: Ňemaľi cirkevní sobáž, ľebo on_e ňeverec (Kláštor p. Zniev. MAR); To taki neverec (Kameňany REV); Za volákého ňeverca sa vidává, až hen z víchodu (Lapáš NIT)
neverec m náb kto neverí v Boha: (bludná hviezda) znamena wsseckich bludaruw, kaciruw, newercuw a odrezancuw od cirkwi (MS 1758); pro kaciruw, bludaruw, newercuw (MK 18. st)