nevedomie -mia s.
nevedomie -mia s. 1. psych. ▶ neuvedomovaná oblasť psychického života, za normálnych okolností človeku priamo neprístupná: prejavy nevedomia; hranice medzi vedomím a nevedomím; n. človeka; spánkom sa človek dostáva do stavu nevedomia; kolektívne nevedomie obsahujúce archetypy spoločné istému spoločenstvu al. celému ľudstvu 2. kniž. ▶ zlé al. nedostatočné poznanie, nevedomosť, neznalosť: ekologické n. ľudstva; zneužívať právne n. občanov; V našej mladej literatúre - odhliadnuc od módnosti - vzniká absurdita najmä ako nevedomie súvislostí, kontinuity. [I. Kadlečík]
nevedomie, -ia str. kniž. zastar.
1. bezvedomie, nedostatok vedomia: Pokúsil sa klesnúť do nevedomia. Necítiť, nevnímať, nemyslieť. (Fr. Kráľ)
2. nevedomosť, neznalosť: Zverstvo žilo a hynulo v blaženom nevedomí. (Vám.)
nevedomie [-í] s neznalosť, nevedomosť: L. s n-ím, z n-ia: Ja Michal Porubsky oznamugy tymto lystem, že powiše gest wzato Peter Ffoytowi z newedomym mym naylepši 1 haraz platna, 2 lachte atlasu a gyne weczi drobne (STREČNO 1542 E) bez môjho vedomia; wim, že ste to z newedomy učinily (Le 1730); rač nad mnohými z newědomj bludjcými a zawedenými dussemi se smilowati (FP 1744)