nevedomý príd.
1. kt. nie je s niečím oboznámený, nepoučený, nevediaci, neznalý: n-í ľudia, robiť sa n-ým
2. nie úmyselný, mimovoľný, neuvedomený: n-á urážka, n-é pohyby;
nevedome prísl. nevedomky;
nevedomosť -i ž.
1. neovládanie niečoho, neznalosť: z n-i sa dopustiť niečoho
2. zaostalosť, nevzdelanosť: bojovať s n-ou
nevedomý -mého pl. N -mí G -mých m.
nevedomý -má -mé 2. st. -mejší príd.
nevedomý1 -má -mé príd. 1. 2. st. -mejší zastaráv. ▶ ktorý nenadobudol poznatky, vzdelanie učením, štúdiom, nevzdelaný, neučený; ktorý niečo nevie, nepoučený, neskúsený: n. dav; manipulovať nevedomé masy; [Páter mal] vykresať z nevedomého chlapca vzdelaného muža. [J. Tallo]; Naničhodnica, robí sa nevedomá. [K. Lászlová]; Minule ste predali nevedomej žene hrdzavé pletivo vysoko nad cenu. [M. Zelinka]; Možno [sme boli] iba nevedomejší a menej informovaní. [HN 2009] 2. i psych. ▶ ktorý nie je riadený vedomím, prebiehajúci spontánne, neuvedomovaný; op. vedomý: nevedomé procesy; nevedomé obranné osobnostné mechanizmy; nevedomé aktivity ľudskej mysle; Slováci vždy odchádzali z domova v tejto nevedomej túžbe po inom svete a inej dobe. [Sme 1995]; predstavy o pekle a odplate za hriechy vedomé i nevedomé [A. Baláž] 3. ▶ vykonávaný bez rozmýšľania, uvažovania, nechtiac; syn. neuvedomený, mimovoľný; op. vedomý: n. pohyb; nevedomé gestá rúk
nevedomý2 -mého pl. N -mí G -mých m. náb. ▶ kto nie je poučený v kresťanskej viere, neveriaci2 (z pohľadu veriacich): radil mladým veriacim, učil nevedomých; Biblička stojí medzi výrastkami ako prorok medzi nevedomými, ošúchané uši na rajtkách mu odstávajú ako uši na hlave. [L. Ťažký]
automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatický • plnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linka • samočinný • samochodný • samohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný stroj • automatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky
2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľný • samovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflex • neuvedomený • nevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakcia • podvedomý • pudový • inštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obrana • reflexný • reflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmu • zmechanizovaný • mechanický • zautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony
p. aj bezduchý 1
mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselný • nezámerný • nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb • neuvedomený • nevedomý • zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie • samovoľný • spontánny • automatický • mechanický • samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex • podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti • pudový • inštinktívny • reflexívny • reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím • živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie • náhodný • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev • nevdojaký • zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove
neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovník • expr.: neostrieľaný • nepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnik • začiatočnícky • nováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k robote • expr.: dnešný • dneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajší • pejor.: sopľavý • usmrkaný • usoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeň • zastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomý • pren. expr.: holobradý • holopyský
p. aj mladý
neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný) • nechcený: neúmyselný, nechcený čin • neplánovaný • náhodný: neplánované, náhodné stretnutie • mimovoľný • nevedomý • podvedomý • spontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakcia • zried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcie • nezavinený (uskutočnený bez vlastnej al. inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka
nevedomý 1. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci o niečom • neznalý • nezasvätený: treba poučiť všetkých nevedomých, neznalých, nezasvätených ľudí; robiť sa nevedomým, neznalým
2. p. mimovoľný 3. p. nevzdelaný; neskúsený
nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok • negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí • neučený • neškolený • hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek • obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák • obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník • prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek • zaostalý • pejor. barbarský • zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud • nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo
p. aj sprostý 1
1. nepoznajúci niečo, nevediaci o niečom: Hrčková i prisvedčila, i nie, robiac sa nevedomou. (Hor.)
2. nevzdelaný, prostý, neskúsený: n-í dedinčania (Ondr.);
3. ktorý si neuvedomujeme, ktorý nie je vo vedomí: n-á chyba, n. pud;
4. zastar. neznámy: Ale ku šťastiu cesta nevedomá. (Sládk.);
nevedomosť, -ti ž. neznalosť, nedostatok vedomostí
nevedomý príd. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci, nepoučený: Tak já sem biu̯a teho neviedomá, víte, tej mojej gazďinskej práci (Vieska SKA); ňevedomí ľuďia (Hor. Lehota DK)
nevedomý príd 1. (o človeku) kt. nie je s ničím oboznámený, nepoučený, nevediaci: wesela gde k rodičum, ale nemudra a newědoma misto radosti prinesla žalost (SK 1697); inersa, sine arte: newědomy (AP 1769); nescius: newědomý (CL 1777); newedomých nassých pastýruw we wecy tegto wynaučili (VOv 1779); inscius: nevedomý (PD 18. st) 2. neúmyselný, (o hriechu) neuvedomený: wsseczkych nassych hrychow wedomych y newedomych winowati se mame daty (BAg 1585); za této hrýchy moge ay za giné newedome z celého srdce ljtugem (UV 1763) 3. neznámy, nepoznaný: hodinu pred svitánjm padá krev nevedomjm spůsobem do pokrmuw židovskjch (BT 1758); w rečj poddanemu neznameg a newedomeg zapjsane bylo (NJ 1786-88); (Jozef) gest Uher, ale z newedomeho mista zrodeni (PUKANEC 1788); subst n. m prostý, neučený človek: (Antonín) newedomich winaučowal (VP 1764); když djtky a ginj newédomj prwnj sskolu pochopili, magu do druheg sskoly se uwedsti (UKK 1768); -e prísl 1. k 1: tu sahu z czeledi swu do wody newedome wmetal (P. ĽUPČA 1557); imperite: neskuseňe, neumele, newedome; ignorabiliter: newedome (KS 1763); nedobre kupit nevedome jakukolvek vec (AD 18. st) 2. k 2: tim ffuntem malim ne swewolne a dobrowolne, ale newedome, nechticze wažil a prodawal (ZVOLEN 1644) mimovoľne, nevdojak; pani Szazdička dala kozla gich mesto sweho newedome (KRUPINA 1690); swedkowa s kuchine do swetlicze gducze do pany newedome sotila (BENICE 1773); (nepriateľov) gsj asnad y ňewedome proty sobe powzbudil (PT 1796) 3. potajomky, tajne, skryte: nekdy sam král newedome hodi po kragnach, aby snad krywdy negaké nečinily sě (KrP 1760); clam: tágňe, ukryťe, potagemňe, newedome, bez wedomosti (KS 1763); galowicu hagdusy s pola newedome wzali (H. STREHOVÁ 18. st); -osť ž 1. neovládanie niečoho, neznalosť: s prihody a newedomosti geho se to stalo (ILAVA 1631); gedenkrat z newedomosty byl zasyal naš paholek panj Gyurkicžkynu zem (KRUPINA 1691); žadna (!) wecy pogety (:pochopeny:) newedomost (:gest:) (KoA 17. st); dawam list a contract tento wlastny ruku mu podpisany a pre newedomost pisma manzelky meg (SEDLIČNÁ 1732); z teg pričinj, aby se žaden newedomostou wihowarat nemohol (Kur 1785) F. upadnúť do n-i do zabudnutia: což tedy djwno, že do newědomostj vpadol? (MP 1718) 2. neskúsenosť; neoboznámenosť s niečím, neinformovanosť: V. Krizar mel zmluwu z dceru Kragec Peterowu gmenem Zuzanna a dal gj y prsten z newedomostj rodiczow (ŠTÍTNIK 1692) bez vedomia; imperitia: neskusenost, neumelost, newedomost (KS 1763); imperitia: newědomost (AP 1769); Pawel ale chytil hada a vhodjl jeho do ohne, a když wyděli, že jemu had neusskodil, rekli z newedomosty, že by Pawel Bůch byl (PrW 1780)