Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nevedomý príd.

1. kt. nie je s niečím oboznámený, nepoučený, nevediaci, neznalý: n-í ľudia, robiť sa n-ým

2. nie úmyselný, mimovoľný, neuvedomený: n-á urážka, n-é pohyby;

nevedome prísl. nevedomky;

nevedomosť -i ž.

1. neovládanie niečoho, neznalosť: z n-i sa dopustiť niečoho

2. zaostalosť, nevzdelanosť: bojovať s n-ou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nevedomý; nevedome prísl.; nevedomosť ‑i ž.

nevedomý -mého pl. N -mí G -mých m.

nevedomý -má -mé 2. st. -mejší príd.

nevedomý1 -má -mé príd. 1. 2. st. -mejší zastaráv.ktorý nenadobudol poznatky, vzdelanie učením, štúdiom, nevzdelaný, neučený; ktorý niečo nevie, nepoučený, neskúsený: n. dav; manipulovať nevedomé masy; [Páter mal] vykresať z nevedomého chlapca vzdelaného muža. [J. Tallo]; Naničhodnica, robí sa nevedomá. [K. Lászlová]; Minule ste predali nevedomej žene hrdzavé pletivo vysoko nad cenu. [M. Zelinka]; Možno [sme boli] iba nevedomejší a menej informovaní. [HN 2009]
2. i psych.ktorý nie je riadený vedomím, prebiehajúci spontánne, neuvedomovaný; op. vedomý: nevedomé procesy; nevedomé obranné osobnostné mechanizmy; nevedomé aktivity ľudskej mysle; Slováci vždy odchádzali z domova v tejto nevedomej túžbe po inom svete a inej dobe. [Sme 1995]; predstavy o pekle a odplate za hriechy vedomé i nevedomé [A. Baláž]
3. ▶ vykonávaný bez rozmýšľania, uvažovania, nechtiac; syn. neuvedomený, mimovoľný; op. vedomý: n. pohyb; nevedomé gestá rúk

nevedomý2 -mého pl. N -mí G -mých m. náb.kto nie je poučený v kresťanskej viere, neveriaci2 (z pohľadu veriacich): radil mladým veriacim, učil nevedomých; Biblička stojí medzi výrastkami ako prorok medzi nevedomými, ošúchané uši na rajtkách mu odstávajú ako uši na hlave. [L. Ťažký]

-mý/7533±45 2.02: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 2889→2791
+40
−26
vedo/1475 sebavedo/366 ne/239 lako/128 chro/223→125
+40
−26
povedo/108 cieľavedo/104 hluchone/49 nevedo/36 str/33 zrej/32 nevido/24 dvojdo/22 (7/50)

automatický 1. vykonávajúci nejakú činnosť al. úkony vlastnou silou, vlastným mechanizmom, bez účasti, zásahu človeka; založený na tomto princípe • plnoautomatickýplnoautomatizovaný: automatická, plnoautomatická, plnoautomatizovaná výrobná linkasamočinnýsamochodnýsamohybný: automatická, samočinná kontrola výrobkov; samočinné vypínanie magnetofónu; samochodný, samohybný strojautomatizovaný (vykonávaný automaticky): automatizované zariadenie, automatizované ovládanie prevádzky

2. konaný automaticky, u človeka bez účasti vôle, vedomia (o prejavoch človeka al. iného živého tvora) • mimovoľnýsamovoľný: automatický, mimovoľný, samovoľný pohyb, reflexneuvedomenýnevedomý (bez účasti ľudského vedomia; op. uvedomený, vedomý): neuvedomená, nevedomá reakciapodvedomýpudovýinštinktívny: podvedomá, pudová, inštinktívna obranareflexnýreflexívny: reflexné, reflexívne prejavy organizmuzmechanizovanýmechanickýzautomatizovaný (robený bez rozmýšľania, automaticky, ako stroj; obyč. o pohyboch pri manuálnej práci) • bezmyšlienkovitý: bezmyšlienkovitá práca, bezmyšlienkovité úkony

p. aj bezduchý 1


mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselnýnezámernýnechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohybneuvedomenýnevedomýzastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konaniesamovoľnýspontánnyautomatickýmechanickýsamočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflexpodvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkostipudovýinštinktívnyreflexívnyreflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutímživelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanienáhodnýzastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmevnevdojakýzastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove


neskúsený ktorý nemá dostačujúce skúsenosti (op. skúsený) • nezrelý: neskúsený začiatočník; neskúsený, nezrelý pracovníkexpr.: neostrieľanýnepodkutý: neostrieľaný, nepodkutý právnikzačiatočníckynováčikovský (bez praxe): začiatočnícky, nováčikovský prístup k roboteexpr.: dnešnýdneskajší: iba vo frazeologickom spoj. už nie som dnešný, dneskajšípejor.: sopľavýusmrkanýusoplený: sopľavý, usmrkaný, usoplený učeňzastar. nevedomý: je v tomto remesle ešte nevedomýpren. expr.: holobradýholopyský

p. aj mladý


neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný) • nechcený: neúmyselný, nechcený činneplánovanýnáhodný: neplánované, náhodné stretnutiemimovoľnýnevedomýpodvedomýspontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakciazried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcienezavinený (uskutočnený bez vlastnej al. inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka


nevedomý 1. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci o niečom • neznalýnezasvätený: treba poučiť všetkých nevedomých, neznalých, nezasvätených ľudí; robiť sa nevedomým, neznalým

2. p. mimovoľný 3. p. nevzdelaný; neskúsený


nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastoknegramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudíneučenýneškolenýhovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človekobyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupákobmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovníkprostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človekzaostalýpejor. barbarskýzastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľudnekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo

p. aj sprostý 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nevedomý príd.

1. nepoznajúci niečo, nevediaci o niečom: Hrčková i prisvedčila, i nie, robiac sa nevedomou. (Hor.)

2. nevzdelaný, prostý, neskúsený: n-í dedinčania (Ondr.);

3. ktorý si neuvedomujeme, ktorý nie je vo vedomí: n-á chyba, n. pud;

4. zastar. neznámy: Ale ku šťastiu cesta nevedomá. (Sládk.);

nevedomosť, -ti ž. neznalosť, nedostatok vedomostí

nevedomý príd. ktorý nie je s niečím oboznámený, nevediaci, nepoučený: Tak já sem biu̯a teho neviedomá, víte, tej mojej gazďinskej práci (Vieska SKA); ňevedomí ľuďia (Hor. Lehota DK)

nevedomý príd
1. (o človeku) kt. nie je s ničím oboznámený, nepoučený, nevediaci: wesela gde k rodičum, ale nemudra a newědoma misto radosti prinesla žalost (SK 1697); inersa, sine arte: newědomy (AP 1769); nescius: newědomý (CL 1777); newedomých nassých pastýruw we wecy tegto wynaučili (VOv 1779); inscius: nevedomý (PD 18. st)
2. neúmyselný, (o hriechu) neuvedomený: wsseczkych nassych hrychow wedomych y newedomych winowati se mame daty (BAg 1585); za této hrýchy moge ay za giné newedome z celého srdce ljtugem (UV 1763)
3. neznámy, nepoznaný: hodinu pred svitánjm padá krev nevedomjm spůsobem do pokrmuw židovskjch (BT 1758); w rečj poddanemu neznameg a newedomeg zapjsane bylo (NJ 1786-88); (Jozef) gest Uher, ale z newedomeho mista zrodeni (PUKANEC 1788); subst n. m prostý, neučený človek: (Antonín) newedomich winaučowal (VP 1764); když djtky a ginj newédomj prwnj sskolu pochopili, magu do druheg sskoly se uwedsti (UKK 1768); -e prísl
1. k 1: tu sahu z czeledi swu do wody newedome wmetal (P. ĽUPČA 1557); imperite: neskuseňe, neumele, newedome; ignorabiliter: newedome (KS 1763); nedobre kupit nevedome jakukolvek vec (AD 18. st)
2. k 2: tim ffuntem malim ne swewolne a dobrowolne, ale newedome, nechticze wažil a prodawal (ZVOLEN 1644) mimovoľne, nevdojak; pani Szazdička dala kozla gich mesto sweho newedome (KRUPINA 1690); swedkowa s kuchine do swetlicze gducze do pany newedome sotila (BENICE 1773); (nepriateľov) gsj asnad y ňewedome proty sobe powzbudil (PT 1796)
3. potajomky, tajne, skryte: nekdy sam král newedome hodi po kragnach, aby snad krywdy negaké nečinily sě (KrP 1760); clam: tágňe, ukryťe, potagemňe, newedome, bez wedomosti (KS 1763); galowicu hagdusy s pola newedome wzali (H. STREHOVÁ 18. st); -osť ž
1. neovládanie niečoho, neznalosť: s prihody a newedomosti geho se to stalo (ILAVA 1631); gedenkrat z newedomosty byl zasyal naš paholek panj Gyurkicžkynu zem (KRUPINA 1691); žadna (!) wecy pogety (:pochopeny:) newedomost (:gest:) (KoA 17. st); dawam list a contract tento wlastny ruku mu podpisany a pre newedomost pisma manzelky meg (SEDLIČNÁ 1732); z teg pričinj, aby se žaden newedomostou wihowarat nemohol (Kur 1785)
F. upadnúť do n-i do zabudnutia: což tedy djwno, že do newědomostj vpadol? (MP 1718)
2. neskúsenosť; neoboznámenosť s niečím, neinformovanosť: V. Krizar mel zmluwu z dceru Kragec Peterowu gmenem Zuzanna a dal gj y prsten z newedomostj rodiczow (ŠTÍTNIK 1692) bez vedomia; imperitia: neskusenost, neumelost, newedomost (KS 1763); imperitia: newědomost (AP 1769); Pawel ale chytil hada a vhodjl jeho do ohne, a když wyděli, že jemu had neusskodil, rekli z newedomosty, že by Pawel Bůch byl (PrW 1780)

nevedomé ako prírodná sila inconsciente comme une force

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu