nevšímavý príd. kt. si nevšíma (ľudí, okolie), neprejavuje záujem, ľahostajný; svedčiaci o tom: n. manžel; byť n. k potrebám iných; n. pohľad;
nevšímavo prísl.;
nevšímavosť -i ž.
nevšímavo 2. st. -vejšie prísl.
nevšímavo 2. st. -vejšie prísl. ▶ prejavujúc nezáujem, ľahostajnosť k svojmu okoliu, k ľuďom, k dianiu, nevšímavým spôsobom, bez záujmu: rodičia sa správajú voči synovi n.; Niekedy Vilma dačo tuší, hoci sa tvári nevšímavo. [V. Šikula]; Nevie si predstaviť, že by okolo žobráka len poľahky a nevšímavo prešiel. [J. Lenčo]
nevšímavo porov. nevšímavý, p. slepo 2
slepo 1. so zavretými očami, bez pozerania • poslepiačky • slepiačky: slepo, poslepiačky chytila matku za ruku; slepiačky podišiel k dverám • hovor. žmúračky • požmúračky: žmúračky, požmúračky prešiel celú chodbu • zastaráv. nevidomo: nevidomo sa pozerať • nár.: poslepačky • slepačky
2. neprejavujúc záujem • nevšímavo • ľahostajne • apaticky: slepo, nevšímavo prešiel okolo nás; ľahostajne, apaticky sa pozeral okolo seba
3. bez rozmýšľania, bez uváženia, bez rozvahy • naslepo • voslep: slepo, naslepo sa predieral cez kriaky; voslep rúbal okolo seba • nerozmyslene • nerozvážne • neuvážene: nerozmyslene, nerozvážne sa pustí do každého súboja; koná slepo, neuvážene • bezmyšlienkovite: slepo, bezmyšlienkovite splní každý rozkaz
porov. aj slepý 2
nevšímavý príd. neprejavujúci pozornosť, záujem (najmä o okolie), nepozorný, ľahostajný: Francko s nevšímavou tvárou (Tim.); Hľadí na ňu, nevšímavý oproti jej pýche. (Podj.);
nevšímavosť, -ti ž.