nevďačný príd.
1. kt. neprejavuje vďačnosť: n-é deti
2. kt. neprináša uspokojenie, úspech: n-á robota;
nevďačne prísl.: n. sa prejaviť;
nevďačnosť -i ž. nevďak
nevďačnosť -ti ž.
nevďačnosť -ti ž. ▶ neprejavenie vďaky, uznania za preukázané dobro; syn. nevďak: n. detí voči rodičom; n. syna k matke; stretávať sa s nevďačnosťou; navzájom sa obviňujú z nevďačnosti; za všetko dobré sa jej odplatili nevďačnosťou; miesto uznania sa dočkal len nevďačnosti; zalamentoval nad neposlušnosťou a nevďačnosťou synov [V. Šikula]
nevďačnosť p. nevďak
nevďak nepreukázanie, zanedbanie vďačnosti • nevďačnosť
1. ktorý nie je vďačný, neprejavujúci vďaku za nejaké získané dobro: n. syn, n-é deti; nevďačný nechcem byť (Tim.);
2. nezaručujúci, neprinášajúci úspech, nie ľahký, nie celkom príjemný: n-á úloha, n. námet, n-á robota;
nevďačne prísl.;
nevďačnosť, t-i ž. vlastnosť toho, kto je nevďačný
nevďačnosť ž. nedostatok vďačnosti, nevďak: Fša̋ vídno tvojú nevdešnošč (Kameňany REV); Bola to velká ňevďačnosť z vašej strani, ale už_e neskoro banuvať (Golianovo NIT)