nevďačný príd.
1. kt. neprejavuje vďačnosť: n-é deti
2. kt. neprináša uspokojenie, úspech: n-á robota;
nevďačne prísl.: n. sa prejaviť;
nevďačnosť -i ž. nevďak
nevďačný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nevďačný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ nemajúci potrebu prejaviť vďaku, uznanie za preukázané dobro; op. vďačný: nevďačné deti; byť n. voči príbuzným; nebuď n. k dobrodincom; n. syn presťahoval starého otca do suterénu; Niet nevďačnejšej spoločnosti, než je tá, ktorá neumožní dôstojný život generácie, ktorá vychovala tých, čo sú dnes v plnej sile. [Sme 1998] 2. ▶ ktorý si vyžaduje vynaloženie veľkej námahy, úsilia, ale obyč. bez uznania, náročný a nedocenený: nevďačná práca; pripadla mu nevďačná úloha, funkcia; skončiť na nevďačnom štvrtom mieste; dostať sa do nevďačnej pozície; úloha favorita býva najnevďačnejšia; nie je nič ťažšie a nevďačnejšie, ako robiť zabávať iných
náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o živote • požadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa
2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažký • neľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká práca • zložitý • komplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úloha • nevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná práca • zried.: náročivý • náročitý (Šoltésová, Rysuľa)
nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vec • nesympatický • zastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odporný • protivný • príkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladu • neznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomery • obávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súper • trápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápne • delikátny • háklivý • chúlostivý • citlivý • expr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosť • nepohodlný • neželaný • nevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažou • nevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotu • nedobrý • nepriaznivý • expr. škaredý • hovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocit • odpudzujúci • nevábny • odpudivý • ošklivý • mrzký • expr.: hnusný • paskudný • potvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robota • nevľúdny • neprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanie • nechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správanie • mrzutý • expr.: sprostý • hlúpy • expr. zastar.: oštarný • obidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavení • zlý • záporný • kniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosť • tiesnivý • omínavý • tienistý • tônistý • zastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky života • expr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíle • expr.: pálčivý • boľavý • bolestný • bolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problém • expr. horúci: prežiť horúce minúty • zried. mrkotný (F. Hečko)
nevďačný p. nepríjemný
1. ktorý nie je vďačný, neprejavujúci vďaku za nejaké získané dobro: n. syn, n-é deti; nevďačný nechcem byť (Tim.);
2. nezaručujúci, neprinášajúci úspech, nie ľahký, nie celkom príjemný: n-á úloha, n. námet, n-á robota;
nevďačne prísl.;
nevďačnosť, t-i ž. vlastnosť toho, kto je nevďačný
nevďačný príd. ktorý neprejavuje vďačnosť: Takí ňevďačňíg ňevďační si aňi inšie ňezaslúži! (Ležiachov MAR); To je ňevďašní chlapec (Kociha RS); Tá moja sestra má hrube nevdačné deti (Val. Belá PDZ); nevdační človek (Lukáčovce HLO); ňevdzečni sin (Remeniny GIR); nedzečni človek (Michaľany TRB) F. chto je maliemu daru ňevďäční, velkieho nie je hoden (Jasenová DK) - aj za malú pozornosť sa patrí poďakovať
nevďačný [-ďa-, -de-] príd 1. komu, čomu, na čo kt. neprejavuje vďačnosť al. sa zle odvďačuje, splácajúci nej. dobro zlom: nechcem tehda newdečzna byt, ale urodzenemu panu rychtarowy a pocztiweg celeg radde poruczam fl 100 (PREŠOV 1666); od ňewdačnych rodičow bude twa odplata (GV 1755); ten negňesstestliwegssjm bil, kterj newďečne a nezdarile djtki zplodil (PT 1796); ale oni newdecni tomu zapowrhli gsu mne; srdce zatwrdile, newdečne na dobrodeni (MK 18. st); newdecni tento narod (CDu 18. st) 2. komu nepríjemný, nemilý; odporný: neslussnymi, ano take nemilymi a newdečnymy prostredky žywnost swau wyhledawagj tito lide (SLK 1641-57); mnohim krestianom horssim od pohanuw pisen tato nemila, newdiacžna gest (KT 1753); injucundus odor: newďačná wúňa (KS 1763); a tak w masstaly (:angyel i mladenecz:) zanechany byli gakssto newdačny hostie (PeP 1770) 3. (o človeku) komu mrzutý, nespokojný s niekým: lide wekem zessly miwagj sen tessky; sobe su newdeczny, w slowich gsau zbiteczny (BV 1652); morosus: newdačny, wáhawy; nubilus: newďáčny, nessťásny; implacidus: nespokógny, newďáčny (KS 1763) 4. konaný al. konajúci s neochotou, s prinútením, nerád, nedobrovoľný: neb wecz prinucena gest newdeczna, nahle se zas odwlecze (BV 1652); invitus: prinúceny, newďáčny, nerád, newólny (KS 1763); král s newdečnym a ukrytim ochotenstwym geg prywjtal (HI 18. st); subst n. m kto sa neodvďačuje al. sa zle odvďačuje: co Buh dawa wdečnjm, zas odgjma newdečnjm (WO 1670); slibowala si mne všeho sveta sladkost, ale mi pripila, ach, nevdečná, horkost (ASL 1781); -e prísl k 1: welmi bi newdečne a neodpoweditelne gednano bilo (UD 1775); k 2: ingrate: newďáčňe, neprigemňe (KS 1763); k 3: morose: newďačňe (KS 1763); k 4: starj wek newdečne napomjnanj prigima (PT 1796); pani tyranssty a ukrutnj welmj newdečne dawagi pobožnim lidem pokrmuw (CS 18. st); -osť ž 1. splácanie al. nesplácanie dobra zlom: abichme pro newdečnost nassy nebili podani wečnim mukam pekelnim (TC 1631); tobe newdečnost a spurnost abi nebila wičitowana a na očy nametuwana (KoB 1666); newďačnost lidska (CP 1757); welku newdacnost sem okusil (LUDROVÁ 1768) 2. mrzutosť, nespokojnosť: morasitas: newďáčnost, wahawost (KS 1763)