nevôľa, nevoľa2 -e ž. nechuť, nespokojnosť, odpor, rozhorčenie: vzbudiť, potláčať n-u, s n-ou hľadieť na niekoho
nevôľa -le ž.
nevôľa -le ž. (i nad čím; ku/voči komu, k/voči čomu) ▶ záporný citový postoj, nespokojnosť, odpor: vyjadriť nevôľu nad byrokratickým postupom, nad prácou úradu; n. ľudí voči reforme, voči novému vedeniu; publikum prejavilo voči rozhodcovi značnú nevôľu; zdvihla sa vlna nevôle; rodičia netajili nevôľu nad synovou známosťou; vôbec neskrýva svoju nevôľu k sobášu; Vyvoláva medzi ľuďmi [mestský kapitán] zbytočné roztržky, rozbroje a nevôle. [V. Šikula]; Myslela som, že teraz, keď už nebudem mať dôvod, stratí sa aj nevôľa k tebe. [Ľ. Mišíková]
antipatia záporný citový postoj k niekomu, niečomu (op. sympatia): cítiť antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • nevôľa • nevoľa: potlačiť nevôľu, nevoľu • odpor (silná antipatia): premôcť odpor k chorému • kniž. animozita • averzia (silná antipatia): mať averziu k niekomu • neľúbosť • neochota: prejaviť neľúbosť, neochotu
nevôľa p. antipatia, odpor 2
odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odpor • odboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odboj • vzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdor • vzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburu • kniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia
2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomu • nechuť: vzbudzovať nechuť • averzia (silný odpor): mať averziu k niečomu • nevôľa • nevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľu • neľúbosť: prejaviť neľúbosť • hnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusu • kniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín) • kniž. animozita
3. p. protest
nevôľa i nevoľa2, -le ž. nedostatok dobrej vôle, nechuť, odpor; zlá nálada, rozhorčenie, hnev: Eduš nemohol v sebe potlačiť nevôľu. (Kuk.) Čo je? — opýtal sa s nevôľou. (Jes.) Všetci sa naňho so slabou nevôľou pozreli. (Hor.); mráčik nevôle, prebehnuvší po čele (Urb.); Krčí plecami, premáhajúc nevôľu. (Bod.) Nerada ukazuje svoju nevôľu. (Al.) Nevedel zakryť nevôľu. (Hor.) (Darinka) obrátila sa s nevôľou. (Vans.) Tôňa nevole mihla jej tvárou. (Zgur.)
● bás. na čelo sadla (sadne, sadá) mu n. zamračil sa, mračí sa
nevôľa ž. nechuť, odpor: Ke_to máž robi_dz ňevuoľou, račej ňehaj tak (Ležiachov MAR); Bulo vidno, že ma ňevoľu ku ňej, ta z veśeľa ňič (Hrabkov PRE)
nevôľa [-vó-, -vú-] ž 1. nechuť, odpor: somar ze stodoli z welikeg newoli zrno nosi we wreczi (BV 1652); gedenkaždy poznat móhel z patricych gu delat to z newole (PT 1778); jak bi z jeho stránki ňevúla bila (BR 1785) L. činiť n-u komu robiť mu napriek, proti vôli: nečin my newole (Le 1730); po n-i nie z vlastnej vôle, z nevyhnutnosti: po newoli skače (SiN 1678); non sponte: po newúli; ex necessitate: po newoli (KS 1763) 2. zlá nálada; hnev, rozhorčenie, nepríjemnosť: on neporadnu wecz vczinil a nam tu newuly (MOŠOVCE 1567 KL); král upadl do smútku a newoli (VP 1764) 3. roztržka, spor, nesvár: mame poslussni biti tomuto prikazu swateho Pawla, abichme swary, newole anebo rostržitosti neplodili (TC 1631); rixa: swáda, swár, newole (CL 1777); rixa: ssfar, zwada, newole (DSL 18. st)