neutrálny príd.
1. kt. nenadŕža ani jednej (spornej) strane, nestranný: n. štát, pozorovateľ, n-e územie, zostať n-ym
2. kt. nemá nápadné odlišnosti, bezpríznakový: n-e (farebné) pozadie, štylisticky n-e slovo; chem. kt. nemá vlastnosti kyseliny ani zásady: n-e roztoky;
neutrálne prísl.: prejaviť sa, tváriť sa n.;
neutrálnosť -i ž. neutralita
neutrálny [n-] -na -ne príd.
neutrálny [n-] -na -ne príd. ⟨lat.⟩ 1. 2. st. -nejší ▶ neprikláňajúci sa názorovo ani k jednej z viacerých strán (v spore); svedčiaci o tom; syn. nestranný, nezaujatý; op. jednostranný: n. a nezaujatý pozorovateľ; neutrálna humanitná pomoc; zaujať v spore neutrálne stanovisko; mediátor je nestranný, nezávislý a n.; politické diskusie by mali byť vyvážené, neutrálne □ polit., práv. neutrálny štát, neutrálna krajina štát, krajina s politikou neutrality, nezúčastňovania sa na vojenskom konflikte; šport. neutrálny medzinárodný rozhodca rozhodca z krajiny, ktorá v danej súťaži nemá zastúpenie 2. polit., práv. ▶ neprislúchajúci, nenáležiaci na základe medzinárodných dohôd ani jednej zo strán (vojenského) konfliktu: neutrálne územie; neutrálne hraničné pásmo; vytvoriť neutrálnu zónu 3. 2. st. -nejší ▶ nemajúci výrazný príznak, nápadnú vlastnosť, nevýrazný; syn. bezpríznakový: neutrálna vôňa mydla; neutrálne farby; neutrálna chuť bieleho čaju; zhovárať sa o neutrálnych témach; inscenácia sa odohrávala v neutrálnom priestore; Mali by ste používať neutrálnejšie voňavky, lebo vaša levanduľová ma skoro uspala. [P. Jaroš]; Hovorí neutrálnou slovenčinou, niet v nej krajového prízvuku. [L. Ballek] □ lingv. neutrálna lexika štylisticky bezpríznaková slovná zásoba; neutrálny tvar mena z ktorého nemožno určiť, či je jeho nositeľom muž al. žena; tech. neutrálna poloha (rýchlostnej páky) pokojová; šach. neutrálny kameň v tzv. exošachu kameň, s ktorým môžu pohybovať aj šachovať obe strany, ktorým možno brať kamene druhej strany aj neutrálne kamene 4. 2. st. -nejší ▶ ktorý nevyjadruje nijaký citový postoj, ktorý nemá nijaké citové zafarbenie, pokojný, neosobný; syn. vecný: n. tón rozhovoru; n. výraz v tvári; odpovedať neutrálnym hlasom; použite štylisticky neutrálnejšie prostriedky; vyjadrili sa v podstatne neutrálnejšom duchu; nebolo to neutrálne, objektívne svedectvo 5. (i voči/k čomu) ▶ ktorý nezaujíma nijaký (osobný citový al. hodnotiaci) postoj, nezaujatý; svedčiaci o tom: nábožensky neutrálna spoločnosť; mať n. vzťah k mačkám; hodnotovo neutrálne prostredie vychováva eticky neutrálnych ľudí; neostaňte chladní či neutrálni voči akýmkoľvek zárodkom neofašizmu!; V súlade s ústavou musí byť prezident neutrálny voči stranám, to však neznamená, že musí byť neutrálny aj voči hodnotám. [Sme 2010] 6. ▶ ktorý z hľadiska hodnotenia nemá ani pozitívne, ani negatívne znaky, ktorý nie je ani dobrý, ani zlý: priaznivé alebo neutrálne ohlasy na nový román; rozpočtovo neutrálna reforma; dostať len neutrálnu odpoveď; informácie o politických stranách neboli neutrálne; niekedy sú zmeny v tehotenstve pozitívne, niekedy negatívne a niekedy neutrálne 7. chem. ▶ ktorý nie je ani kyslý, ani zásaditý, alkalický; majúci stredný stupeň kyslosti al. zásaditosti, alkality (pH faktor 7): n. roztok; neutrálne prostredie 8. eltech. ▶ ktorý nie je elektricky kladný ani záporný, ktorý nevyvoláva navonok elektrické účinky: n. atóm; neutrálne molekuly; elektricky neutrálna častica ◘ fraz. stretnúť sa na neutrálnej pôde na mieste al. v prostredí, z ktorého nemôže mať prospech ani jedna zo sporiacich sa strán
neutrálny1 príd. ‹l›
1. taký, ktorý nemá určité znaky, vlastnosti: n. jazykový prostriedok
2. stojaci mimo sporov, konfliktov, nestranný: n. štát; n. pozorovateľ
3. chem. neprejavujúci ani vlastnosti kyseliny, ani zásady: n-a soľ
4. ekon. n. daňový systém zdaňujúci rovnakým princípom vysoké i nízke príjmy;
neutrálne prísl.;
neutrálnosť -ti ž.
neutrálny2 → neutrum
neutrum -tra s. ‹l› lingv. stredný gramatický rod; podstatné meno tohto rodu;
neutrálny2 príd.: n. tvar
bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovo • bežný • zvyčajný • obvyklý • pravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanie • nevýrazný • nevyhranený • neurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre
bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajný • kniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postup • kniž. uzuálny: uzuálny spôsob • obyčajný • každodenný • všedný • prozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potreby • obligátny • konvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názor • banálny • triviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne veci • častý • expr. tuctový: častý, tuctový zjav • normálny • prirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javom • pravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak choroby • vžitý • zaužívaný • tradičný • zabehaný • zabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postup • bezpríznakový • neutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexika • jednoduchý • prostý • drobný • malý (o človeku)
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
neosobný 1. ktorý nie je zaťažený osobným postojom, ale sa opiera o skutočnosť (op. osobný) • objektívny (op. subjektívny) • vecný: neosobný, objektívny názor; objektívna, vecná kritika • nezaujatý • nestranný (obyč. v záujme spravodlivosti; op. zaujatý, neobjektívny): zachovať si nezaujatý, nestranný postoj voči opozícii; nezaujaté, nestranné hodnotenie • neutrálny • indiferentný • hovor. nezaťažený (nie jednostranne kladný al. záporný): k sporu iných zaujímal neutrálne, indiferentné stanovisko; hovoril to indiferentným tónom; aj voči neprajníkom zostal nezaťažený • odosobnený (zbavený osobných záujmov al. zaujatia): zostať v spore neosobný, odosobnený • všeobecný (nie vlastný, ale vyjadrujúci názory, postoje a pod. mnohých): jeho kritika mala neosobný, všeobecný ráz; tlmočil všeobecnú mienku
2. p. strohý 3, odmeraný 1
nestranný ktorý nikomu nenadŕža; svedčiaci o tom • nezaujatý (op. zaujatý): nestranný, nezaujatý posudzovateľ diela; nestranné, nezaujaté hodnotenie • nepredpojatý (ktorý niečo, niekoho neodsudzuje vopred; op. predpojatý): nepredpojatý rozhodca • objektívny • vecný (zodpovedajúci skutočnosti; op. subjektívny): objektívny súd; objektívna, vecná argumentácia; vecná kritika • neutrálny • indiferentný (nenadŕžajúci ani jednej strane, obyč. v spore; op. jednostranný): neutrálny politik; zaujať neutrálny, indiferentný postoj • odosobnený (zbavený osobného záujmu al. zaujatia): odosobneným hlasom čítať rozsudok • spravodlivý (ktorý koná, je v súlade so spravodlivosťou; op. nespravodlivý): spravodlivý sudca, spravodlivý rozsudok
neutrálny 1. p. nestranný 2. p. bezpríznakový
1. neprikláňajúci sa k niektorej spornej strane, nestranný; objektívny: n. štát, n-a krajina; n-e stanovisko; n. pozorovateľ; n-a pôda;
2. nemajúci určité vlastnosti, neurčitý, nevyhranený: n-a farba; n-a poloha (pri pákach rôznych strojov);
chem. nejaviaci vlastnosti kyseliny al. zásady: n-a soľ, n-e hnojivo, n-a reakcia, n. roztok; fyz. n. náboj; štyl. n-e slovo štylistický a citove bezpríznakové;
neutrálnosť, -ti ž.
1. neprejavovanie určitých vlastností, nevyhranenosť;
2. neutralita
neutrálny príd nestranný: nakolko sem od neutralnich lidj informowany (DUBNICA n. V. 1722)