neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit; človek n-ého veku; lingv.: n. člen; n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby; n-é číslovky, zámená;
neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;
do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;
neurčitosť -i ž.
naneurčito, pís. i na neurčito prísl.
neurčito, neurčite 2. st. -tejšie prísl.
neurčito -ta s.
naneurčito, obyč. pís. na neurčito prísl. ▶ na iný, presnejšie neurčený čas, v bližšie neurčenej budúcnosti: odložiť stavbu domu n.; dohodnúť, predĺžiť prenájom na neurčito; práce na rekonštrukcii paláca zastavili n.; pojednávanie odročili na neurčito; Obľúbený seriál museli na neurčito prerušiť. [A. Baláž]; Toto nie je pre jej citlivé srdce; lúčenie na neurčito, prístrešie u cudzích. [L. Ťažký]
neurčito1, zried. neurčite 2. st. -tejšie prísl. ▶ bez presného vymedzenia, bez dostatočne presného, konkrétneho obsahu; neurčitým spôsobom; syn. nejasne; op. jednoznačne: odpovedať, zatváriť sa dosť n.; n. prikývnuť; n. vymedzená definícia; hranice medzi priateľstvom a láskou sa n. posúvajú; nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne uvedené náležitosti vo formulári; [Lekári] sa vyjadrujú neurčito, hovoria o predpokladoch, o pravdepodobnosti. [E. Farkašová]; Jeden z nich mávne neurčite rukou smerom na sever. [N. Baráthová]; Laura to povedala omnoho neurčitejšie, s pauzami a opakovaním slov. [J. Heriban]
neurčito2 -ta s. 1. ▶ niečo presne neurčené, nevymedzené; neurčité miesto: príbeh s nádychom neurčita; hlas odkiaľsi z neurčita; dej sa rozplynul v neurčite; Tvrdá skúsenosť nahradila ideály, ktoré sa stratili v neurčite. [KŽ 1968] 2. v spojení na neurčito ▶ na iný, presnejšie neurčený čas, v bližšie neurčenej budúcnosti: dohodnúť, predĺžiť prenájom na neurčito; Obľúbený seriál museli na neurčito prerušiť. [A. Baláž]; Toto nie je pre jej citlivé srdce; lúčenie na neurčito, prístrešie u cudzích. [L. Ťažký] 3. v spojení do neurčita ▶ a) bez jasnej, presnej podoby, myšlienky: rozhovor vyústil do neurčita; problémy zaobaľuje do neurčita; hľadieť do neurčita mať neprítomný pohľad b) na neurčitý, nie presne vymedzený čas: termín sa presúval do neurčita; galéria bude zatvorená do neurčita
neurčito1, -a str. to, čo je neurčité, neurčitosť: Bol však mužom, ktorý nemal rád neurčito. (Urb.); zadívať sa, pozerať sa do neurčita na neurčité miesto
● na neurčito na neurčitý čas
neurčito2 p. neurčitý
neurčitý príd. ktorý nie je určitý, nie presne vymedzený al. určený, nie dosť istý, nevýrazný, nejasný: n-á odpoveď, n. výraz (v tvári), n-á rozpomienka, n-é obrysy, n-á túžba, n. pocit strachu; gram.: n. slovesný tvar nevyjadrujúci osobu a číslo; n-á číslovka, n-é zámeno, n. podmet;
neurčite i neurčito2 prísl.;
neurčitosť, -ti ž.