neučený príd. neškolený (význ. 1); jednoduchý: n. človek
neučený -ná -né príd.
neučený -ná -né príd. ▶ nemajúci vzdelanie, jednoduchý, prostý; svedčiaci o tom; op. učený: n. človek; starká bola jednoduchá, neučená dedinská žena; Môžem aj neučenú [myšlienku] napísať? [V. Šikula]; Jedni sa boja mravnejších, iní cudzích, mocnejších, učenejších, neučenejších. [L. Ballek] ◘ fraz. neučené hlavy nevzdelaní ľudia ◘ parem. neučený majster/doktor hotový kat na slabú odbornosť vždy niekto doplatí
naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľný • prostoduchý • prostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázky • detinský • detský • kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný čin • pejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť
p. aj dôverčivý; prostý 1
2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolený • neučený • laický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenie • insitný: výstava insitných maliarov • náturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár
neodborný ktorý sa nezakladá na odborných poznatkoch, na odbornom vyškolení (op. odborný) • nekvalifikovaný • laický: mám na túto vec iba neodborný, laický názor; využil svoje laické vedomosti z medicíny • i pejor. diletantský (odborne nepripravený, a preto obyč. nesprávny): diletantská štúdia, diletantský postup • neškolený • neučený (op. školený): neškolené publikum, neučený praktik • často pejor. amatérsky • neprofesionálny (založený na poznatkoch vyplývajúcich zo záľuby, nie z profesie; svedčiaci o nedostatočných vedomostiach, zručnostiach v danom odbore; op. profesionálny): amatérsky posudok, amatérsky zákrok lekára • neumelý (bez odborného školenia, cvičenia): dieťa ukázalo svoje neumelé kresby • hovor. nefortieľny • pren. pejor. príštipkársky
neškolený 1. ktorý nie je (v niečom) odborne vzdelaný, vyškolený, vycvičený; svedčiaci o tom (op. školený) • nevzdelaný • neučený • jednoduchý • hovor. zastaráv. neškolovaný: neškolený, nevzdelaný, jednoduchý, neškolovaný človek; neškolený, neučený majster • necvičený • netrénovaný • nekultivovaný • náturistický • kniž. samorastlý: necvičený, netrénovaný, nekultivovaný hlas; náturistický, samorastlý učenec • neumelý: neškolené, neumelé pohyby
p. aj neodborný, naivný 2
2. p. prírodný
neučený p. nevzdelaný, neškolený 1, neodborný
nevzdelaný ktorý nemá potrebné vzdelanie (op. vzdelaný): nevzdelaný výrastok • negramotný (ktorý nevie čítať a písať): u nás niet negramotných ľudí • neučený • neškolený • hovor. zastaráv. neškolovaný (ktorý nenavštevoval školy): hoci je neškolený, neškolovaný, je to múdry človek • obyč. pejor. primitívny: je to primitívny hlupák • obmedzený (s ohraničenou duševnou, rozumovou úrovňou; op. rozhľadený): obmedzený pracovník • prostý (ktorý nemá vysoké vzdelanie): starý otec bol nevzdelaný, prostý človek • zaostalý • pejor. barbarský • zastar. nevedomý (na nízkej úrovni poznania): zaostalý, nevedomý, barbarský ľud • nekultúrny (na nízkej kultúrnej úrovni) • nekultivovaný (bez vzdelania, školenia v istej oblasti): nekultúrne, nekultivované obecenstvo
p. aj sprostý 1
neučený príd. ktorý nie je učený, nevzdelaný, prostý, jednoduchý: n. človek; pospolitý neučený ľud (Vlč.); pren. n-á hra (Urb.) nie zložitá, jednoduchá
neučený príd. nemajúci vzdelanie, neškolený; jednoduchý: Mám aj neušenia džita (Kameňany REV); Naša mama sa ňeučená, ale peci chleba veďá upécť (Lapáš NIT); običäjná, ňeučená žena (Žaškov DK)
neučený príd 1. nemajúci vzdelanie, nevzdelaný, jednoduchý: člowek sprostny, neuceny mnostwi učiteluw tak premohel, že sa nan proto oborili, zubami zkripeli (MS 1758); ineruditus: neumely, neučeny, newyučeny; imperitus: neumely, newedomy, neučeny; inexercitatus miles: neučeny wogák; agramatus: pjsmo neumelé, neučené (KS 1763); indoctus: neučeny; idiota: neučeni, obecny clowek (ML 1779); wssecky weci, které dobré a užitečné sú bárz s prostyma a z neučenyma slowmi, barz ozdobnym a okrásslenym powjdánjm sa wyslowugú, s podekowanjm prigmi (BlR 18. st) 2. neskúsený: rudis: hlúpy, neučeny, neskuseny; bliteus: nesmyslny, hlupy, neučeny (KS 1763) 3. (o ťažkých zvieratách) ešte nepriahaný, nesedlaný: zaprahlj do woza dwa neučene gunce (KT 1753); eqvus indomitus: neučeny kúň (KS 1763); subst n. m 1. kto je nevyučený, nevzdelaný: sskol potrebny, kde by neučenj wiučowanj bily (KoB 1666); měg rád towaryssenj s chudými a neučenými (MPS 1777) 2. nerozvážny človek, hlupák: baro: hlúpy, neumely, neučeny, neskusený (KS 1763); -e prísl k 1: inerudite: neumele, neučeňe; indocte: neučeňe, neumele, neskuseňe (KS 1763); -osť ž nedostatok vedomostí, neznalosť: abich toto misto mogu newimluwnostu a nevčenostu nezatemnil (WO 1670); k statečnosty a člowečenstwy y nasse neučenost dostatečne nám bude (PT 1796)