netvor -a mn. N a A -y m. obludný tvor, obluda: morský, rozprávkový n.;
pren. pejor. živ. mn. -i ukrutník, bezcitník, zver
netvor G a A -ra pl. N a A -ry A hovor. i -rov m. (živočích)
netvor -ra pl. N -ri m. (človek)
netvor G a A -ra m. 1. pl. N a A -ry A hovor. i -rov rozpráv. ▶ tvor vyvolávajúci svojím výzorom hrôzu, obluda, príšera: lietajúci, krvilačný n.; zabiť morského netvora; v ríši žili draky a iné netvory; To burácanie akoby vychádzalo z hrdla strašného, obrovského netvora. [J. Lenčo]; Neprišiel som sem zabíjať netvorov a vyslobodzovať z ich pazúrov pôvabné panny. [J. Červenák] 2. pl. N -ri A -rov expr. ▶ bezcitný, ukrutný človek, beštia, zviera: chladnokrvný n.; ty n.!; túžba po moci robí z ľudí netvorov; Akého mám ja netvora. Ešte aj v krčme strúha formu. [J. Kot]; Nie som veriaci, no práve pri takýchto netvoroch dúfam, že existuje niečo ako najhorúcejšie peklo! [P7 2006]
netvor 1. obludný tvor • obluda: rozprávkový netvor, rozprávková obluda • príšera: morská príšera • prízrak (neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci tvor): chodí po dome ako prízrak • monštrum: to nie je človek, to je monštrum • potvora (škaredý, hnusný tvor): morská potvora • opacha (netvor vzbudzujúci odpor veľkými rozmermi) • beštia • kniž. chiméra (netvor v gréckom bájosloví) • expr. ohyzda • pejor.: ohava • nečlovek • kniž. hydra: hydra vojny • kniž. nestvora (Vansová)
2. p. surovec
potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvor • obluda • príšera: morská potvora, obluda, príšera • pejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieť • monštrum: to nie je človek, to je monštrum • expr.: paskuda • paskudník • maska • zgerba • ohyzda • pejor.: pačmaga • pačrev • papľuh • pľuha • pľuhavec • pľuhavník • pľuhák • bosorka (iba o žene)
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
netvor, -a m.
1. (mn. č. -y) budiaci odpor, škaredý, ohyzdný tvor, obluda (obyč. v bájosloví): telo rozprávkového netvora (Gráf); pren. prúd pancierových netvorov (Ondr.) tankov;
2. (mn. č. -i) zlý, bezcitný, zvrátený, nemravný človek; nadávka takémuto človeku: Dal sa tak sprosto zviesť takému netvoru. (Jégé) Zaslúžili by ste si to, vy netvor papuľnatý. (Barč)
netvor m. 1. odpor budiaci, škaredý tvor, obluda: Aj f tej viprávke o trojruži bó ňetvor (Lapáš NIT); ňetvor (Mošovce MAR) 2. expr. zlý človek, bezcitník, ukrutník: Sa aj luďá ňetvori, sa strašňe zlí, suroví, bár sa aj na zhlat pekní (Lapáš NIT)