netradičný príd. kt. nie je v duchu tradície, nový, novátorský: n-é postupy, jedlá;
netradične prísl.;
netradičnosť -i ž.
netradičnosť [-d-] -ti ž.
netradičnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo sa odlišuje od niečoho zvyčajného, zaužívaného, každodenného, odlišnosť, osobitosť: n. a neobyčajnosť spracovania námetu; n. a originálnosť kompozičných postupov; expozícia upútala svojou netradičnosťou; n. spočíva v súzvuku džezu s rockom a vážnou hudbou; Netradičnosť publikácie dotvára jej výtvarná podoba. [Film 2002] 2. ▶ netradičný, originálny prvok, jav, pozoruhodnosť, jedinečnosť, originálnosť: krajina zaujme mnohými netradičnosťami; extravagancia a farebná n. niečo stojí