nesvoj príd. (iba v mennom prís. al. doplnku) kt. nie je vo zvyčajnom (zdravom) teles. al. duš. stave, zmenený: cíti sa, je (celý) n. nie je mu dobre; vrátil sa n.
nesvoj -ja -je príd.
nesvoj -ja -je príd. 1. iba v mennom prísudku al. doplnku (i z čoho) ▶ ktorý viditeľne nie je vo svojom zvyčajnom duševnom al. telesnom stave; ktorý pociťuje neistotu, nepokoj, napätie; syn. neistý, nepokojný, znepokojený; op. pokojný: cítiť sa, ostať trochu n.; byť n. z veľkej zodpovednosti, z dlhého čakania; šteniatko bolo nesvoje z nového prostredia; v spoločnosti žien bol celý n.; Ľudia, čo ma už na okraji dediny vítali ako záchrancu, boli akísi nesvoji, zarazení a čudní. [Ľ. Zelienka] 2. zried. ▶ patriaci inému, nie svoj, cudzí: starať sa o nesvoje deti je viac ako živiť vlastné
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menom • zried. nesvoj (Škultéty) • cudzozemský • cudzokrajný • zahraničný • dovozový • dovozný • importný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobky • importovaný • dovezený • prebratý • prebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienky • implantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názory • nenašský • pejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvyky • zried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová) • poet. cudzotný (Hviezdoslav) • zried. inonárodný • cudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená
p. aj zahraničný
2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný
nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej koži • znepokojený • nepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný
2. p. cudzí 1
strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistý • nesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškou • indisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečník • vyľakaný • vyplašený • slang.: vyklepaný • rozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepaná • rozrušený • expr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom
nesvoj, -a, -e (tvary podľa zámena svoj) príd.
1. (obyč. v mennom prísudku al. v doplnku, zried. i v prívlastku) iný ako obvykle, zmenený, znepokojený, správajúci sa čudne, nápadne: Večer príde i otec akýsi nesvoj z fabriky. (Ráz.) Odvtedy bola Zuza nesvoja. (Heč.) Ďurko Hlada ostal akýsi nesvoj. (Hor.) Skončili sme večeru celí nesvoji. (Janč.) Martin precedí nesvojím hlasom cez zuby (Heč.) neprirodzeným.
2. zried. nie svoj, cudzí, patriaci inému: (Slováci) vraj vydusia ľudí nesvojho plemena. (Škult.)
nesvoj príd. (nisvaj) csl ktorý nie je vo zvyčajnom telesnom al. duševnom stave, zmenený (o človeku): Hňez je akísi ňesvoj (Hor. Lehota DK); Cíťim sa nesvoj (Bobrovec LM); Pokoňí šäz je dáki ňesvaj (Rat. Bystré REV); Dne_som dákí nisvaj (Kameňany REV); Som takí nesvój jakísik (Lukáčovce HLO); Dajaki śi ňesvoj (Chrasť n. Horn. SNV); Taki mi jag ňesvuj (Remeniny GIR)
nisvaj p. nesvoj
nesvoj príd patriaci inému, nevlastný, cudzí: beda, kdo swug statek množy z neswogeho zlata (GŠ 1758); gesli z prepusstenim aneb z dopusstenim boskim (diabol) stworeni tak trapi neswoge, co bude činiti w pekle (MS 1758); Dáwid wec neswogu vžjwal za wlastnu (ŽP 1788)