Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

nesvoj príd. (iba v mennom prís. al. doplnku) kt. nie je vo zvyčajnom (zdravom) teles. al. duš. stave, zmenený: cíti sa, je (celý) n. nie je mu dobre; vrátil sa n.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nesvoj príd.

nesvoj -ja -je príd.

nesvoj -ja -je príd. 1. iba v mennom prísudku al. doplnku (i z čoho) ▶ ktorý viditeľne nie je vo svojom zvyčajnom duševnom al. telesnom stave; ktorý pociťuje neistotu, nepokoj, napätie; syn. neistý, nepokojný, znepokojený; op. pokojný: cítiť sa, ostať trochu n.; byť n. z veľkej zodpovednosti, z dlhého čakania; šteniatko bolo nesvoje z nového prostredia; v spoločnosti žien bol celý n.; Ľudia, čo ma už na okraji dediny vítali ako záchrancu, boli akísi nesvoji, zarazení a čudní. [Ľ. Zelienka]
2. zried. ▶ patriaci inému, nie svoj, cudzí: starať sa o nesvoje deti je viac ako živiť vlastné

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-j/5938217±11593: adjektíva (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 1. st. 201 nesvoj/201

-j/5938217±11593: adjektíva (zmiešané) m. živ. N sg. 1. st. 402 nesvoj/402

-oj/232516±550: adjektíva (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 1. st. 201 nesvoj/201

-oj/232516±550: adjektíva (zmiešané) m. živ. N sg. 1. st. 402 nesvoj/402

-svoj/83407±4: adjektíva (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 1. st. 201 nesvoj/201

-svoj/83407±4: adjektíva (zmiešané) m. živ. N sg. 1. st. 402 nesvoj/402

-voj/137073±364: adjektíva (zmiešané) m. neživ. N+A sg. 1. st. 201 nesvoj/201

-voj/137073±364: adjektíva (zmiešané) m. živ. N sg. 1. st. 402 nesvoj/402

cudzí 1. patriaci inému, iným; pochádzajúci od iného, iných (op. vlastný, svoj) • nevlastný: starať sa o cudzie, nevlastné dieťa; vystupovať pod cudzím, nevlastným menomzried. nesvoj (Škultéty)cudzozemskýcudzokrajnýzahraničnýdovozovýdovoznýimportný (pochádzajúci z inej krajiny, zo zahraničia; op. domáci, vnútorný): dostať sa na cudzozemské trhy; cudzokrajný tovar; zahraničné, dovozové, importné výrobkyimportovanýdovezenýprebratýprebraný (op. pôvodný, domáci): importovaná, dovezená kultúra; prebraté myšlienkyimplantovaný (prenesený z cudzieho prostredia, miesta): implantované názorynenašskýpejor. cudzinský (ktorý nie je príznačný pre rodné, domáce prostredie; op. našský, rodný, náš): nenašské, cudzinské zvykyzried. cudzoduchý: cudzoduchá výchova (Šoltésová)poet. cudzotný (Hviezdoslav)zried. inonárodnýcudzonárodný (vlastný inému národu): inonárodné, cudzonárodné mená

p. aj zahraničný

2. p. neznámy, vzdialený 1 3. p. zvláštny 1, neprirodzený 1 4. p. odlišný


nesvoj 1. (iba v mennom prísudku al. doplnku) ktorý nie je vo zvyčajnom dobrom duševnom al. telesnom stave • fraz. nie vo svojej koži: je dnes akýsi nesvoj, dnes nie je vo svojej kožiznepokojenýnepokojný: obzeral sa celý nesvoj, znepokojený; vrátil sa odtiaľ nesvoj, nepokojný

2. p. cudzí 1


strémovaný hovor. ktorý pociťuje napätie, neistotu, strach (obyč. pred vystúpením na verejnosti al. pred nejakou vážnou udalosťou); svedčiaci o tréme, neistote • neistýnesvoj: je strémovaný, neistý, nesvoj pred skúškouindisponovaný (ktorý nie je schopný zvyčajného konania, reagovania): strémovaný, indisponovaný rečníkvyľakanývyplašenýslang.: vyklepanýrozklepaný: čakala hosťa celá vyľakaná, vyplašená, vyklepaná, rozklepanározrušenýexpr. roztrasený: rozrušené, roztrasené dievča nemohlo zakryť svoje rozpaky; prevravel rozrušeným, roztraseným hlasom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nesvoj, -a, -e (tvary podľa zámena svoj) príd.

1. (obyč. v mennom prísudku al. v doplnku, zried. i v prívlastku) iný ako obvykle, zmenený, znepokojený, správajúci sa čudne, nápadne: Večer príde i otec akýsi nesvoj z fabriky. (Ráz.) Odvtedy bola Zuza nesvoja. (Heč.) Ďurko Hlada ostal akýsi nesvoj. (Hor.) Skončili sme večeru celí nesvoji. (Janč.) Martin precedí nesvojím hlasom cez zuby (Heč.) neprirodzeným.

2. zried. nie svoj, cudzí, patriaci inému: (Slováci) vraj vydusia ľudí nesvojho plemena. (Škult.)

nesvoj príd. (nisvaj) csl ktorý nie je vo zvyčajnom telesnom al. duševnom stave, zmenený (o človeku): Hňez je akísi ňesvoj (Hor. Lehota DK); Cíťim sa nesvoj (Bobrovec LM); Pokoňí šäz je dáki ňesvaj (Rat. Bystré REV); Dne_som dákí nisvaj (Kameňany REV); Som takí nesvój jakísik (Lukáčovce HLO); Dajaki śi ňesvoj (Chrasť n. Horn. SNV); Taki mi jag ňesvuj (Remeniny GIR)


nisvaj p. nesvoj

nesvoj príd patriaci inému, nevlastný, cudzí: beda, kdo swug statek množy z neswogeho zlata (GŠ 1758); gesli z prepusstenim aneb z dopusstenim boskim (diabol) stworeni tak trapi neswoge, co bude činiti w pekle (MS 1758); Dáwid wec neswogu vžjwal za wlastnu (ŽP 1788)

zdal sa, naopak, nesvoj paraissait au contraire inquiet

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu