nestranný príd. kt. nikomu nenadŕža, nezaujatý, neutrálny, objektívny: n. pozorovateľ, n-á kritika;
nestranne prísl.;
nestrannosť -i ž.
nestrannosť -ti ž.
nestrannosť -ti ž. ▶ nezaujatý postoj, nenadržiavanie ani jednej zo strán; syn. nezaujatosť, objektívnosť: n. v spravodajstve, pri rozhodovaní; dôvera v n. vyšetrovania; spochybniť n. a nezaujatosť súdu; porušiť zásadu nestrannosti; zasahovať do nezávislosti a nestrannosti verejných orgánov; spôsob informovania bol v rozpore s novinárskou etikou, nestrannosťou a objektívnosťou
nestrannosť p. neutralita
neutralita neprikláňanie sa ani k jednej zo (sporných) stránok • neutrálnosť: zachovávať neutralitu, neutrálnosť • nestrannosť: nestrannosť kritiky • nezaujatosť (op. zaujatosť): nezaujatosť pozorovateľov • objektivita (op. subjektivita) • objektívnosť (op. subjektívnosť): objektivita, objektívnosť sudcu • spravodlivosť (nestranné, objektívne hodnotenie iných): bol známy svojou spravodlivosťou
objektívnosť nezaujaté, nestranné hodnotenie, pristupovanie (op. subjektívnosť) • objektivita • objektivizmus: objektívnosť, objektivita vo vede je nevyhnutná; pri rozhodovaní zachovať objektivizmus • nezaujatosť • nestrannosť • neutralita: nezaujatosť sudcov • vecnosť • pravdivosť • hodnovernosť (pridŕžanie sa faktov)
nestranný príd. objektívny, nezaujatý, nepredpojatý, nikomu nenadŕžajúci, spravodlivý: n-á osoba, n. posudzovateľ, pozorovateľ, n. sudca, n-á kritika, n. úsudok, posudok;
nestrannosť, -ti ž.