nespratný príd. (stále) nespokojný, neznášanlivý; nedisciplinovaný; svedčiaci o tom: n. človek; n-á povaha;
nespratne prísl.;
nespratnosť -i ž.
nespratný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nespratný1 -ná -né 2. st. -nejší príd. expr. ▶ ktorý bez zábran (sebavedomo) vystrája, vyvádza a nerešpektuje spoločenské normy správania: nespratní výrastkovia; n. návštevník pohostinstva; n. fanúšik napadol policajta; hlas, ktorým sa zalieča aj tomu najnespratnejšiemu nezbedníkovi [J. Kot]
nespratný2 -ná -né príd. ▶ majúci veľkosť, tvar, pre ktorý sa ťažko umiestňuje, uskladňuje, neskladný; op. spratný: n. kufor; nespratná debna; nespratné papierové archívy; staré kusy nespratného nábytku [LT 2000]
neposlušný ktorý neplní cudzie príkazy, pokyny (op. poslušný) • nepočúvny: neposlušné, nepočúvne deti • samopašný • nezbedný • nezbednícky • nedisciplinovaný (odmietajúci podriadiť sa výchovnému pôsobeniu, disciplíne): samopašný, nezbedný, nezbednícky syn; nedisciplinovaní žiaci • neviazaný • nespútaný • nespratný • roztopašný • rozpustený (bez zábran, nemiestne nerešpektujúci predpisy, spoločenské normy a pod.): neviazaná, nespútaná, roztopašná mládež; roztopašní, nespratní, rozpustení žiaci • nevychovaný • zastar. nespôsobný (ktorý neplní pravidlá slušného správania; op. vychovaný): od mala bol nevychovaný, nespôsobný • naničhodný • zlý (trestuhodne neplniaci výchovné požiadavky): neposlušná, zlá dcéra • expr.: lapajský • uličnícky
p. aj svojvoľný 1
nespratný 1. p. neznášanlivý 2. p. neposlušný
neznášanlivý ktorý sa s nikým nezhodne, ktorý nerešpektuje mienku iných, vyvoláva hádky; svedčiaci o tom (op. znášanlivý) • nespratný • zastar. nezmestný: vrabce – to je neznášanlivá, nespratná háveď; má nespratnú, nezmestnú povahu • netolerantný • kniž. intolerantný (op. tolerantný, zmierlivý): netolerantný, intolerantný šéf • hádavý • škriepny • škriepivý • škrieplivý • hašterivý • kniž. svárlivý: hádavý, škriepny, škriep(l)ivý kolega; mať škriep(l)ivú, hašterivú povahu • pren. alergický (trvalo negatívne reagujúci na istý podnet): byť na dakoho alergický, byť voči dakomu neznášanlivý
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
svojvoľný 1. ktorý koná, ako sa mu zachce, podľa momentálneho naladenia, bez ohľadu na iných a často aj proti vôli iných; svedčiaci o uplatňovaní svojvôle • samovoľný • zried. sebevoľný • svojhlavý: svojvoľné, samovoľné dieťa; samovoľné, sebevoľné, svojhlavé konanie, rozhodnutie • samopašný • roztopašný (šantivo svojvoľný): starena okrikovala naháňajúce sa samopašné, roztopašné deti • neposlušný • nedisciplinovaný • nespratný: chlapča vzbudzovalo pozornosť svojím neposlušným, nedisciplinovaným, nespratným správaním • nespútaný • rozpustený (ktorý nepozná mieru svojvôle, ktorý nemá nijaké zábrany): nespútaná, rozpustená mládež
p. aj tvrdohlavý
2. p. ľubovoľný
nespratný príd. stále nespokojný, neznášanlivý: n. človek, n-á povaha;
nespratnosť, -ti ž. vlastnosť nespartného človeka
nespratný príd. (nespretní) 1. neznášanlivý, neústupčivý; nezbedný, samopašný (o ľuďoch): Nesprätná je ako jé mač (Brusník REV); Bou̯ ňespratňí, nuž ho mláďenci poučiľi (Králiky BB); To je velmi ňespratné ďecko, ňikoho ňeňehá na pokoji (Návojovce TOP); Chlapčisko nespratní, ždi čosik stvárá (Červeník HLO); nespretní (Jelšava REV) 2. ktorý sa dá ťažko umiestniť (o veciach): Načo bi mi bolo takuo hebedo ňespratnuo?! (Ležiachov MAR); Čuože s takieho stola, je pre našu kuchiňu veľkí, ňespratní (Dol. Lehota DK); Je to ňispratnuo do mašine klásťi (Selce KRU); ňespratní stvól (Bošáca TRČ)
nespretný p. nespratný