nespoločenský príd.
1. kt. sa vyhýba spoloč. styku, uzavretý, samotársky: n-í chlapci
2. odporujúci spoloč. pravidlám: n-é správanie;
nespoločensky prísl.: prejaviť sa n.;
nespoločenskosť -i ž.
nespoločensky prísl.
nespoločensky prísl. 1. ▶ bez spoločenských potrieb, bez potrieb (spoločenského) kontaktu a vzťahov; op. spoločensky: žena pôsobila uzavreto a n.; n. žijúce živočíchy 2. ▶ bez dodržiavania prijatých noriem správania, porušujúc mravné normy; syn. neslušne, nevychovane: n. sa dusil od smiechu; musím sa vyjadriť n.; Riaditeľ rozšliapal ohorok a nespoločensky si odpľul... a ešte nespoločenskejšie zaklial. [D. Dán]; Pri jedle sa správa nadmieru nespoločensky. [InZ 2004]
nespoločenský príd. vyhýbajúci sa spoločnosti, chrániaci sa pred spoločnosťou, nesociálny, uzavretý: n. človek, n. odľud;
nespoločensky prísl.: zachovať sa n.;
nespoločenskosť, -ti ž.