nesmrteľný príd. nepodliehajúci smrti: náb. n-á duša;
pren. (navždy) preslávený, nezabudnuteľný: n. génius, n-é dielo;
nesmrteľne prísl.;
nesmrteľnosť -i ž.
nesmrteľnosť -ti ž.
nesmrteľnosť -ti ž. 1. ▶ stav večného života: viera v n.; fénix ako symbol nesmrteľnosti □ nesmrteľnosť duše a) filoz. vlastnosť ľudskej duše spočívajúca podľa gréckeho filozofa Platóna v tom, že vždy znovu vzniká a nikdy nezaniká b) náb. vlastnosť nemateriálnej ľudskej duše neumrieť spolu s telom; náb. nesmrteľnosť človeka vlastnosť človeka, ktorý raz bude vzkriesený a žiť večne 2. trochu expr. ▶ večný, nehynúci obdiv, nesmrteľná sláva, nezabudnuteľnosť: n. zaručil skupine ich debut; Túžim po sláve, po nesmrteľnosti, preto vyvádzam, žijem v extrémoch. [L. Ťažký]; Triumf na londýnskej tráve znamená pre každého víťaza tenisovú nesmrteľnosť. [HN 2003] ◘ fraz. postaviť si pomník nesmrteľnosti vďaka niečomu sa stať slávnym; žart. rozmýšľať o nesmrteľnosti chrústa/chrústov rozmýšľať o hlúpostiach, zbytočnostiach
nesmrteľný príd.
1. preslávený, slávny, nehynúci: n. človek, n-é zásluhy, n. spisovateľ, n-é dielo, n-á sláva;
2. (o duši) v náboženskom chápaní a v idealistickej filozofii neumierajúci, večne žijúci: n-á duša;
nesmrteľnosť, -ti ž.