nesmrteľný príd. nepodliehajúci smrti: náb. n-á duša;
pren. (navždy) preslávený, nezabudnuteľný: n. génius, n-é dielo;
nesmrteľne prísl.;
nesmrteľnosť -i ž.
nesmrteľný -ná -né príd.
nesmrteľný -ná -né príd. 1. ▶ (v náboženskej viere a v niektorých filozofických smeroch) ktorý neprestáva žiť, neumiera, nepodlieha smrti, večne žijúci; op. smrteľný: nesmrteľná duša; n. tvor; Je to len obyčajný človek, a nie nesmrteľná bytosť. [Sme 1998] 2. trochu expr. ▶ ktorý sa navždy preslávil; na ktorého al. na ktorý nemožno zabudnúť pre jeho význam, dôležitosť, navždy slávny, známy, nezabudnuteľný: nesmrteľné umelecké dielo; nesmrteľné verše, melódie; nesmrteľná legenda o Tristanovi a Izolde; byť, stať sa nesmrteľným; získať nesmrteľnú slávu; jeho tragická smrť ho urobila nesmrteľným 3. hovor. expr. ▶ majúci vynikajúce, jedinečné vlastnosti, skvelý, ohromný, senzačný: n. hit; n. výrok triedneho; film s nesmrteľnými hláškami a vtipnými scénkami; Dvorom sa plazí vôňa, nesmrteľná vôňa palánskeho chleba. [L. Ballek]
nesmrteľný ktorý nepodlieha smrti, zabudnutiu (op. smrteľný) • večný • večne živý • kniž. nehynúci: nesmrteľná, večná krása prírody; nesmrteľná, večne živá chvíľa • trvalý • stály: stála, trvalá pamiatka na obete vojny; stále, trvalé hodnoty • nezabudnuteľný (majúci stálu priazeň, obdiv pre niečo hodnotné): nezabudnuteľný umelec; zanechať po sebe nezabudnuteľné dielo
p. aj slávny 1
nezabudnuteľný na ktorý al. na ktorého sa nedá zabudnúť (obyč. pre kladné vlastnosti) • trvalý • trvácny • trváci: zostala mu na ňu nezabudnuteľná, trvalá spomienka; urobil na nás nezabudnuteľný, trvácny, trváci dojem • večný • kniž. nehynúci • pren. nesmrteľný: večná, nehynúca pamiatka na veľkého herca; zanechal po sebe nehynúce, nesmrteľné dielo • nezmazateľný (ktorý sa nedá odstrániť): prežiť nezabudnuteľné, nezmazateľné chvíle
slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)
2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin
3. p. vážený
nesmrteľný príd.
1. preslávený, slávny, nehynúci: n. človek, n-é zásluhy, n. spisovateľ, n-é dielo, n-á sláva;
2. (o duši) v náboženskom chápaní a v idealistickej filozofii neumierajúci, večne žijúci: n-á duša;
nesmrteľnosť, -ti ž.
nesmrteľný i nesmrtedelný príd. nepodliehajúci smrti: Zarezali si (bača s valachmi) jarča s panskíh jahňeňiec a ťie sa vou̯ali nesmrťedelňie, ňesmeli skapať aňi zdochnuť (Podkonice BB); Duša je neśmerťelna (Remeniny GIR)
nesmrteľný [-sm(e)rte(d)l-] príd 1. náb (obyč. o duši, Bohu) neumierajúci, večne žijúci: a nepochibugeme o tom, z(e) dussy geho prenese do kralowstwj tweg a nesmrtedlneg slawy (s. l. 1582); tu krásnj, zdrawj, nesmrtedlnj budeme (SR 17. st); lide promenili slawy nesmrtedlneho Boha (SC 17. st); ta velyka miloserdnosztz, nyevimluvená radosztz, se ten pán nyesmertelni zatnul za nász potupni (HPS 1752); duch nesmrtelný smrťi tela prečo sa leká (BE 1794) 2. (o abstraktných veciach) trvalý, nehynúci, večný: proč se rmutiš, smelost, pravdo nesmrtedlna (Tr 1728); pekná a ňesmrtedlnég chwáli hodná mala biť láska, gestli bi pekný bila mala začátek, pekný a slussný w začátku spúsob (BR 1785); newera že ge nesmrtedlna, k slawe nebeskeg stworena, newera na weky bude žiwa (MiK 18. st) L. n-á ovca ovca požičaná od feudálnej vrchnosti, za ktorú musel poddaný platiť, aj keby bola uhynula, symbol dlho trvajúceho úväzku: od dwacat nesmrtedlnich owec panskich (BRUSNO 1770); Černova za činž, za nesmrtedlne ouce, za élléš a za drobnice anebožto extraserialne veci platievala (RUŽOMBEOK 1786) 3. náb (o hriechu) všedný, ľahký: nektere hrichy gsau smrtedlne, nektere nesmrtedlne (CS 18. st); -e prísl k 2: immortaliter: nesmrtedlňe (KS 1763); -osť ž nepodliehanie smrti, večnosť: pokrmem y napojem nesmrtedlnosty na weky krmenj (KoB 1666); rucho nesmrtedlnosty (SlK 1766-80)