nesmelý príd. málo odvážny, bojazlivý; svedčiaci o tejto vlastnosti: n. mládenec; n. pohľad, pokus;
nesmelo prísl.;
nesmelosť -i ž.
nesmelo 2. st. -lšie prísl.
nesmelo 2. st. -lšie prísl. ▶ bez dostatku sebadôvery; nesmelým, hanblivým spôsobom; syn. hanblivo, ostýchavo; op. smelo, odvážne: n. a váhavo zaklopať; n. sa spýtať na cestu; vyzerať veľmi n.; Pristúpi ešte bližšie a opatrne, cudne, takmer nesmelo ťa pobozká na líce. [P. Macsovszky]; Pri stole sa nesmelo krčil mládenec, na prvý pohľad veľmi plachý. [J. Lenčo]; Nesmelo, ale čoraz častejšie sa ozýva hlas filozofov a ešte nesmelšie politológov. [LT 2000]
nesmelý príd. nemajúci odvahy, smelosti, bojazlivý, málo odvážny, neodvážny: n. človek; n-é kroky, n-é pokusy, pýtať sa n-ým hlasom, pozerať n-ým okom;
nesmelosť, -ti ž.