Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

neslýchaný príd. výnimočný, mimoriadny, neuveriteľný: n-á udalosť, krivda, bezočivosť; to je (čosi) n-é!

● → nevídaný, n.;

neslýchane prísl.;

neslýchanosť -i ž.

neslýchanosť -ti -tí ž.

neslýchanosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ nezvyčajný, prekvapujúci charakter niečoho (neprimeraného): n. správy; n. zásahu nadriadeného úradu
2. ▶ prejav spoločensky neprimeraného, nemiestneho správania, bezočivosť, opovážlivosť: vyhlásenie považujeme za neskutočnú drzosť, aroganciu a n.; odmietol uveriť týmto neslýchanostiam; koľká n.! zvolanie vyjadrujúce rozhorčenie; za takú n. treba trestať

neslýchaný príd. o ktorom nebolo nikdy počuť, ktorý nebolo vidieť ap., ktorý pôsobí prekvapujúco, niekedy až strašne, prekvapujúci, neobyčajný, neuveriteľný, hrozný, úžasný: n-á udalosť, zvesť, n-á vec, n-á reč, n-á odvaha, n. nápad, n-á bezočivosť, krivda, urážka, n-á opovážlivosť; do n-ých rozmerov; niečo (čosi) n-ého;

neslýchane prísl.;

neslýchanosť, -ti ž.