neskôr prísl. v neskoršom čase, neskoršie, op. skôr, skorej, prv: domov prídem n., n. ti to vysvetlím
● → skôr-n., skôr či n.
neskôr prísl.
neskôr prísl. 1. ▶ v časovej postupnosti po uskutočnení niečoho iného; syn. neskoršie, potom; op. predtým: prídem n., teraz oddychujem; o minútu n. ktosi zaklopal; spolujazdec n. zraneniam podľahol; pracoval ako robotník, n. ako úradník; Popoludní od západu pribúdanie oblačnosti a neskôr prehánky. [Sme 1998] 2. ▶ v inom, vzdialenejšom čase, pri inej príležitosti, nie teraz; syn. neskoršie: dopoviem to n.; n. vám to vysvetlím; dohodnime si stretnutie na n.; odložiť kúpu auta na n. ◘ fraz. skôr či neskôr vyjadruje istotu, že raz, hoci nevedno kedy, sa niečo uskutoční al. bude prebiehať
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dodatočne po určitej lehote, po skončení niečoho, po čase • ex post: zmluvu schválili dodatočne, ex post • neskôr • neskoršie • potom: vysvetlím mu to neskôr, neskoršie; dodatočne, potom to podpíšem
nabudúce pri nasledujúcej príležitosti, v budúcnosti • najbližšie • zastar. najblíž: nabudúce, najbližšie si už dá väčší pozor • druhý raz • druhýkrát • inokedy: povieš mi o tom druhý raz, druhýkrát, inokedy • zastar. budúcne (Tajovský, Timrava) • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): toto si necháme nabudúce, napotom • nár. napodruhé
neskoršie 1. v neskoršom čase (op. skoršie) • neskôr (op. skôr): z roboty som prišiel neskoršie, neskôr • potom: potom to odpraceme • nár. neskorej: neskorej budeš ľutovať • na neskoršie • na neskôr • hovor. napotom (na neskorší čas): necháme to na neskoršie, na neskôr, napotom
2. p. dodatočne
neskôr 1. p. neskoršie 1, potom 1 2. p. dodatočne
niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakať • zavše • hovor. vše • občas • zried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoro • príležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledok • z času na čas • kedy-tedy • sem-tam • tu a tam • tu i tam • tu i tu • tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilo • chvíľami • chvíľkami • časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakov • zried. kedy-netedy (Kukučín) • zastaráv. niekdy (Vansová)
2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy • voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránom • zastar. niekdy • kedysi: bolo to kedysi pred rokom
3. v minulosti • dakedy • voľakedy • kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysi • prv • raz: dodržal sľub prv, raz daný • zastar. niekdy (Rázusová-Martáková) • zastar. jednúc (Hviezdoslav) • fraz.: svojho času • za starých čias
4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy • voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhrá • časom • raz: hádam časom, raz príde na to sám • príležitostne: príležitostne jej zatelefonujem • expr. kedy: Či sa kedy umúdri? • zastar. niekdy (Šteinhíbel) • nár. daraz (Botto) • fraz. skôr či/alebo neskôr
potom 1. vyjadruje časovú postupnosť, následnosť (op. predtým) • nato • neskôr • neskoršie • zastaráv. zatým: potom, nato sa vybral do mesta; neskôr, neskoršie, zatým nám všetko porozprával • dodatočne: potom, dodatočne si všetko vysvetlili • kniž. následne: najprv prišiel kapitán a následne za ním aj ostatní • hovor. napotom: Maj s ním trpezlivosť teraz i napotom! • zastar.: napozatým (Vansová) • potomne (Kubáni) • pozatým (Hviezdoslav) • pozatýmne (Šoltésová)
2. vyjadruje priestorovú postupnosť • ďalej: chodník vedie cez les a potom, ďalej popri potoku k vodopádu • nato • zastaráv. zatým: trasa smeruje priamo k studničke a nato, zatým sa skrúca doprava k jazierku
3. vyjadruje odstupňovanie významu al. miery; na druhom mieste, v druhom rade • zastaráv. zatým: najprv práca, až potom, zatým zábava
4. pripája aktuálny, doplňujúci výraz • teda: Keď máš čisté svedomie, tak prečo sa mi potom, teda vyhýbaš?
5. p. ešte 1
neskôr p. neskoro
neskorej p. neskôr
neskôr, neskôre i neskorej prísl. (neskúrej) čiast. strsl, zsl v neskoršom, pokročilom čase, období: To ňebolo tedi, to bolo ňeskuor (Návojovce TOP); Až neskór som prišla na to, jakí je (Val. Belá PDZ); Cez ľeto sa chojjevá ňeskuor, kej je horko (Podmanín PB); Jennako som mosel neskvór narukuvat (Trenč. Závada TRČ); Začalo sa tan stavad neskór, né hnet po fronte (Smolenice TRN); Neskúr sa zau̯ožiu̯a táto dechová hudba (Jablonica SEN); No a ked dondem neskúre, nemám si de tí šati tam obiesit (Rača BRA); Ná potom uš neskúrej onemocňeli (Kopčany SKA)