nesebecký príd. kt. nie je sebecký, nezištný, prajný; svedčiaci o tom: n. človek; n-é správanie;
nesebecky prísl.: n. konať;
nesebeckosť -i ž.
nesebeckosť -ti ž.
nesebeckosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, kto nie je sebecký, kto nehľadí na svoj prospech, na vlastné výhody a koná pre blaho iných; syn. nezištnosť, žičlivosť; op. sebeckosť: preukázať n.; vychovávať deti v skromnosti a nesebeckosti; oceniť n. manželského partnera; skúsenosť učí, že n. robí človeka pevným a slobodným súčasne; Toľko nesebeckosti a nezištnosti znie už samo osebe priveľmi dobre na to, aby to bola pravda. [Šp 2010]
nesebecký príd. ktorý nie je sebecký, nehľadiaci len na vlastný prospech, prajný, nezištný: S takým nesebeckým citom bozkal jej ruku. (Vaj.);
nesebeckosť, -ti ž. i nesebectvo, -a str. nezištnosť, neprajnosť