Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nesúhlas ‑u m.; nesúhlasný; nesúhlasne prísl.

nesúhlasný -ná -né príd.

nesúhlasný -ná -né príd. 1. ▶ vyjadrujúci nesúhlas, odmietavý postoj; odmietajúci niečo ako nevyhovujúce; syn. odmietavý, odporujúci, zamietavý; op. súhlasný: n. postoj, piskot; nesúhlasné stanovisko; nesúhlasné gestá; ozvalo sa nesúhlasné šomranie; film vyvolal nesúhlasné reakcie divákov; Pobočník postrehol nesúhlasný tón vo veliteľovom hlase a rýchlo sklopil zrak. [J. Červenák ml.]
2.ktorý nie je v zhode s niečím; syn. rozdielny, odlišný; op. súhlasný: nesúhlasné údaje v registri; postoj súhlasný alebo n. so štátnou politikou; text pod obrázkom bol n. s obsahom článkugeol. nesúhlasné uloženie vrstiev uloženie vrstiev v dôsledku dlhodobého prerušenia sedimentácie

kritický1 ktorý sa vyznačuje objektívnosťou, triezvym uvažovaním; ktorý poukazuje na chyby, nedostatky niekoho al. niečoho (o človeku a jeho prejavoch; op. nekritický) • súdny: našťastie je to kritický, súdny človekobjektívny (op. neobjektívny): kritický, objektívny pozorovateľ, postojnepriaznivýzápornýnegatívny (op. priaznivý, kladný, pozitívny): kritický, nepriaznivý ohlas na knihu; záporná, negatívna recenziapolemický (majúci charakter ostrej kritiky): polemická reč, polemický charakterdiskurzívny: diskurzívne čítanie, diskurzívny čitateľ (op. naivný) • nesúhlasnýodmietavý: ozvali sa aj nesúhlasné, odmietavé hlasy


nesúhlasný p. odmietavý 1


odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný) • zamietavýnesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveďzápornýnegatívnyhovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhunegativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečonelojálny (op. lojálny): nelojálny prejavpren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám

2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1


opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnakýnerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkachnesúhlasnýnezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názoryodlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahyodchodnýodchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postuprozličnýrôzny: to sú rozličné, rôzne veľkostirozmanitýiný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, cenykniž.: disparátnydiskrepantný


záporný 1. nie dobrý, neželateľný (op. kladný, pozitívny) • zlýnegatívny: záporné, zlé vlastnostinepríjemný: nepríjemné stránky pobytu

2. vyjadrujúci nesúhlas, odmietanie • nesúhlasný: nesúhlasná, záporná reakcia verejnostinepriaznivý: nepriaznivé stanovisko kritikyodmietavýzamietavýodsudzujúcinegatívnynegativistickýnegačný (op. kladný, súhlasný, pozitívny, priaznivý): negativistický postoj ku všetkému

3. menší ako nula • mínusový (op. kladný, plusový): záporná, mínusová hodnota

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nesúhlasný príd. ktorý nie je súhlasný, odporujúci, nezhodný, nezhodujúci sa: Po sobáši objavila zvláštnu povahu, nesúhlasnú s povahou jej vážneho, charakterného muža. (Urbk.) (Medzi staré hlasy žien) mieša sa i nesúhlasný spev starej Pavúčky. (Taj.);

nesúhlasne prísl.

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu