nerv -u m. nitkovitý útvar spájajúci teles. orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti; mn. n-y sústava týchto útvarov al. jej časť: sedací, zrakový n., zápal n-ov; mozgové n-y; hovor.: liečiť si n-y, chorý na n-y
● mať n-y ako špagáty, ako zo železa byť psychicky odolný; mať dobré, železné, slabé n-y mať dobrú, slabú psychickú odolnosť; → stratiť n-y; prišiel o n-y; povolili, vypovedali, expr. praskli, tečú mu n-y stratil rozvahu, neovládol sa; ísť, expr. liezť niekomu na n-y, hrať, brnkať niekomu na n-y rozčuľovať, dráždiť niekoho; (ne)mať na niekoho n-y (ne)znášať ho; expr. moje n-y! výraz nervozity ap.;
nervový príd.: n-á sústava, n-é napätie;
nervovo, nervove prísl.: n. vyčerpaný
nervový [n-] -vá -vé príd.
nervový [n-] -vá -vé príd. 1. anat., fyziol. ▶ vzťahujúci sa na nerv, zväzok neurónov idúci z mozgu, miechy al. z nervových uzlín k jednotlivým orgánom tela a zabezpečujúci riadenie ich činnosti: n. výbežok, kanál; nervové zakončenie; n. signál, vzruch; nervové ústrojenstvo; nervová bunka základná jednotka nervového tkaniva; nervové vlákno dlhý výbežok z nervovej bunky; nervové tkanivo zložené z buniek a vláken nervov; nervová sústava sústava neurónov slúžiacich na tvorbu a prenášanie vzruchov; centrálna nervová sústava upravujúca činnosť všetkých ústrojov tela; somatický n. systém pomocou ktorého človek vedome koordinuje svoje pohyby; vegetatívny n. systém regulujúci bez vedomého zásahu človeka životné funkcie (dýchanie, trávenie, cievnu činnosť a iné); vyššia nervová činnosť zabezpečujúca vzťah organizmu k vonkajšiemu prostrediu 2. i lek. ▶ súvisiaci s fungovaním, činnosťou nervov, psychiky: nervová choroba; nervové vypätie, vyčerpanie; utrpieť n. otras, šok; byť na pokraji nervového zrútenia ocitnúť sa vo veľmi zlom psychickom stave
nervový príd. ‹l› vzťahujúci sa na nerv, nervy: n-á choroba, labilita; anat. n-á sústava sústava buniek (neurónov) špecializovaných na tvorbu a prenášanie vzruchov; n-é dráhy; chem. n-é jedy bojové chemické látky rušiace prevod impulzov medzi nervmi;
nervovo, nervove prísl.: n. labilný
nervový p. nerv
nerv, -u m.
1. vlákenku podobný útvar v živočíšnom tele, umožňujúci rýchle spojenie orgánov tela s centrom a upravujúci ich činnosť;
v mn. č. nervy súhrnné pomenovanie nervstva al. niektorej súčasti nervového systému: činnosť, napätie n-ov, podráždenie n-ov, otras n-ov, bolesť n-ov, chorý na n-y, vyčerpané n-y, zápal n-u (n-ov); fyziol. sedací n., zrakový, čuchový, chuťový n., očné n-y, mozgové n-y, miechové n-y, senzitívne n-y, motorické (pohybové) n-y;
pren. kniž. hybná sila v niečom, základná zložka, základ, jadro: dramatický, kompozičný, vnútorný n. (napr. nejakého diela, románu, básne)
● expr. mať železné n-y byť trpezlivý, vytrvalý; mať slabé n-y nevydržať väčšie nervové napätie, neovládať sa; mať čujné n-y byť citlivý; mať napnuté n-y o duševnom vypätí, napnutými n-ami vo veľkom duševnom vypätí; prepínať si n-y veľmi sa duševne namáhať; napínať, expr. zožierať, bičovať, trhať niekomu n-y dráždiť, popudzovať ho; dotknutie zatriaslo jeho nervami (Vaj.) rozrušilo, rozochvelo ho; hovor. n-y mu hrajú o nervozite, rozčúlenosti; prísť o n-y a) stratiť zdravú rozumovú činnosť, rozvahu; b) zblázniť sa; stratiť n-y stratiť rozvahu, neovládať sa; n-y mu vypovedali (službu) stratil rozvahu, nevie sa ovládať; hovor. niečo (niekto) ide niekomu na n-y vzbudzuje v ňom popudlivosť, hnev, hnevá, dráždi ho; hovor. tečú mu n-y nevie sa opanovať, neovláda sa; hovor. má (nemá) na to n-y vydrží, znesie (nevydrží, neznesie) to: No my vieme udrieť na pravý, živý nerv ľudu (Vaj.) zapôsobiť na citlivú stránku.
2. bot. vlákno na čepeli rastlinného listu, žilka;
nervový príd.: n-á činnosť, n-á choroba, n. záchvat; n-é oddelenie v nemocnici; fyziol.: n-á sústava, n. systém ústrojenstvo v organizme, ktoré upravuje činnosť všetkých ústrojov tela, n-é tkanivo činná zložka nervovej sústavy (skladá sa z nervových buniek a nervových vláken), n-á bunka základná jednotka nervového tkaniva, n-é vlákno výbežok z nervovej bunky; n. vzruch akýkoľvek podnet pre nervové vlákno a bunku; n-é dráhy nervové vlákna umožňujúce šírenie vzruchov;
nervove/-o prísl. vzhľadom na nervy: n. vyčerpaný
nerv m. i nerva ž. obyč. mn. č. csl nitkovitý útvar spájajúci telesné orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti: On si rád vipiu̯ a s toho ochoreu̯ na ňervi (Devičie KRU); Nervi mi trhali zo zubó (Kameňany REV); Takí volákí zápal nervóv to mosél biť (Chocholná TRČ); Mám porušenú nervu (Hor. Krupá TRN); Zápal nerví ot sedená som dostal, zápal sedácej nervi (Krakovany PIE); Jou, ta ľem kebi tote nervi ňemal take! (Čemerné VRN) F. ťiekľi mu nervi (Králiky BB) - hneval sa, neovládal sa; mňe to iďe na nervi (Lapáš NIT) - rozčuľuje, dráždi ma to; ostaď na nervi (Vieska n. Žit. ZM), bid na nervi (Blatné MOD) - ochorieť na nervovú sústavu; poton ho z nervo_vihnali (Vieska n. Žit. ZM) - porušili mu duševnú rovnováhu; temu pojašílo nervi (Ivanka p. Dun. BRA) - zbláznil sa; mňe to už bralo na nervi (Spiš. Podhradie LVO) - dráždilo ma to; nervový príd. nov.: Šag aj toďeg mala nervoví záchvat (Golianovo NIT)