Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj ssn hssj subst

nerv -u m. nitkovitý útvar spájajúci teles. orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti; mn. n-y sústava týchto útvarov al. jej časť: sedací, zrakový n., zápal n-ov; mozgové n-y; hovor.: liečiť si n-y, chorý na n-y

mať n-y ako špagáty, ako zo železa byť psychicky odolný; mať dobré, železné, slabé n-y mať dobrú, slabú psychickú odolnosť; stratiť n-y; prišiel o n-y; povolili, vypovedali, expr. praskli, tečú mu n-y stratil rozvahu, neovládol sa; ísť, expr. liezť niekomu na n-y, hrať, brnkať niekomu na n-y rozčuľovať, dráždiť niekoho; (ne)mať na niekoho n-y (ne)znášať ho; expr. moje n-y! výraz nervozity ap.;

nervový príd.: n-á sústava, n-é napätie;

nervovo, nervove prísl.: n. vyčerpaný

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nerv ‑u m.; nervový; nervovo, nervove prísl.

nerv [n-] -vu pl. N -vy I -vami m.

nerv [n-] -vu pl. N -vy m.lat.⟩ 1. anat. ▶ vláknitý útvar, zväzok neurónov idúci z mozgu, miechy al. z nervových uzlín k jednotlivým orgánom tela a zabezpečujúci riadenie ich činnosti: zrakový, čuchový, chuťový, trojklaný n.; poškodenie sluchového, sedacieho nervu; obrna tvárového nervu
2. iba pl. nervy i anat. ▶ sústava týchto útvarov al. jej časť: mozgové, miechové nervy; motorické nervy rozhodujúce o pohybe svalov; senzitívne nervy rozhodujúce o reakcii organizmu na dotyk, bolesť a pod.; dostať zápal nervov; liečiť si choré nervy; netrpieť na nervy
3. trochu kniž. ▶ hybná sila, základ, jadro niečoho: dramatický, kompozičný n.; komediálny n. inscenácie; Veľmi chytro som vnikol do svojich povinností a čoskoro som sa stal skutočným nervom podniku. [J. Kot]
fraz. byť ako klbko nervov byť ustavične podráždený, nervózny; mať nervy ako špagáty vedieť v každej situácii zachovať pokoj; mať nervy ako z ocele/zo železa byť psychicky odolný; dať si nervy do poriadku oddýchnuť si, celkovo sa upokojiť; držať/udržať si nervy na uzde ovládať sa, ovládnuť sa, nevybuchovať, nevybuchnúť; hovor. hrať/brnkať niekomu na nervy dráždiť, rozčuľovať niekoho; ísť/liezť niekomu na nervy a) sústavne niekoho rozčuľovať b) zunovať sa niekomu; mať dobré/pevné/silné nervy zachovávať pokoj v každej situácii; mať nervy napnuté [do krajnosti/na prasknutie] nervózne reagovať pri každej príležitosti; mať nervy na špagáte byť napätý, veľmi nervózny; mať len jedny nervy aj sebaovládanie má svoje hranice; hovor. expr. mať nervy v kýbli a) byť duševne nevyrovnaný b) neovládnuť hnev; expr. moje nervy! zvolanie pri prežívaní napätia, nervozity; povolili/praskli/vypovedali/zlyhali mu nervy neovládol sa, nadmieru sa rozčúlil, zrútil sa (často pod vplyvom nejakej udalosti narúšajúcej city); prísť o nervy a) neovládnuť sa b) zblázniť sa; strácať/stratiť nervy podráždene reagovať, prestávať, prestať sa ovládať; tečú mu nervy nezvláda svoje správanie, stráca rozvahu; to sú nervy! je to veľmi napätá situácia; publ. vojna nervov (verejný) psychický nátlak

-rv/56263±7 12.13: substantíva m. neživ. N+A sg. 414→409
+3
−2
nerv/367 stavikrv/36 (2/6)

nerv -u m. ‹l›

1. anat. (u živočíchov a človeka) vláknitý útvar idúci z miechy alebo z mozgu k jednotlivým orgánom tela a sprostredkujúci riadenie a súhrn jeho funkcií

2. anat. nervy pomn. nervová sústava, jej časť: mozgové, miechové n-y

mať dobré (zlé) nervy veľkú (malú) psychickú odolnosť; ide to na nervy rozčuľuje, rozrušuje to; stratiť n-y neovládnuť sa; publ. vojna n-ov psychický nátlak

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nerv, -u m.

1. vlákenku podobný útvar v živočíšnom tele, umožňujúci rýchle spojenie orgánov tela s centrom a upravujúci ich činnosť;

v mn. č. nervy súhrnné pomenovanie nervstva al. niektorej súčasti nervového systému: činnosť, napätie n-ov, podráždenie n-ov, otras n-ov, bolesť n-ov, chorý na n-y, vyčerpané n-y, zápal n-u (n-ov); fyziol. sedací n., zrakový, čuchový, chuťový n., očné n-y, mozgové n-y, miechové n-y, senzitívne n-y, motorické (pohybové) n-y;

pren. kniž. hybná sila v niečom, základná zložka, základ, jadro: dramatický, kompozičný, vnútorný n. (napr. nejakého diela, románu, básne)

expr. mať železné n-y byť trpezlivý, vytrvalý; mať slabé n-y nevydržať väčšie nervové napätie, neovládať sa; mať čujné n-y byť citlivý; mať napnuté n-y o duševnom vypätí, napnutými n-ami vo veľkom duševnom vypätí; prepínať si n-y veľmi sa duševne namáhať; napínať, expr. zožierať, bičovať, trhať niekomu n-y dráždiť, popudzovať ho; dotknutie zatriaslo jeho nervami (Vaj.) rozrušilo, rozochvelo ho; hovor. n-y mu hrajú o nervozite, rozčúlenosti; prísť o n-y a) stratiť zdravú rozumovú činnosť, rozvahu; b) zblázniť sa; stratiť n-y stratiť rozvahu, neovládať sa; n-y mu vypovedali (službu) stratil rozvahu, nevie sa ovládať; hovor. niečo (niekto) ide niekomu na n-y vzbudzuje v ňom popudlivosť, hnev, hnevá, dráždi ho; hovor. tečú mu n-y nevie sa opanovať, neovláda sa; hovor. má (nemá) na to n-y vydrží, znesie (nevydrží, neznesie) to: No my vieme udrieť na pravý, živý nerv ľudu (Vaj.) zapôsobiť na citlivú stránku.

2. bot. vlákno na čepeli rastlinného listu, žilka;

nervový príd.: n-á činnosť, n-á choroba, n. záchvat; n-é oddelenie v nemocnici; fyziol.: n-á sústava, n. systém ústrojenstvo v organizme, ktoré upravuje činnosť všetkých ústrojov tela, n-é tkanivo činná zložka nervovej sústavy (skladá sa z nervových buniek a nervových vláken), n-á bunka základná jednotka nervového tkaniva, n-é vlákno výbežok z nervovej bunky; n. vzruch akýkoľvek podnet pre nervové vlákno a bunku; n-é dráhy nervové vlákna umožňujúce šírenie vzruchov;

nervove/-o prísl. vzhľadom na nervy: n. vyčerpaný

nerv m. i nerva ž. obyč. mn. č. csl nitkovitý útvar spájajúci telesné orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti: On si rád vipiu̯ a s toho ochoreu̯ na ňervi (Devičie KRU); Nervi mi trhali zo zubó (Kameňany REV); Takí volákí zápal nervóv to mosél biť (Chocholná TRČ); Mám porušenú nervu (Hor. Krupá TRN); Zápal nerví ot sedená som dostal, zápal sedácej nervi (Krakovany PIE); Jou, ta ľem kebi tote nervi ňemal take! (Čemerné VRN)
F. ťiekľi mu nervi (Králiky BB) - hneval sa, neovládal sa; mňe to iďe na nervi (Lapáš NIT) - rozčuľuje, dráždi ma to; ostaď na nervi (Vieska n. Žit. ZM), bid na nervi (Blatné MOD) - ochorieť na nervovú sústavu; poton ho z nervo_vihnali (Vieska n. Žit. ZM) - porušili mu duševnú rovnováhu; temu pojašílo nervi (Ivanka p. Dun. BRA) - zbláznil sa; mňe to už bralo na nervi (Spiš. Podhradie LVO) - dráždilo ma to; nervový príd. nov.: Šag aj toďeg mala nervoví záchvat (Golianovo NIT)


nervový p. nerv

nerv m lat vláknitý útvar v živočíšnom organizme umožňujúci jeho činnosť: wssecko, co kisele gest aneb negaku ostrost (ktera nerwum gest welmy sskodliwa) w sobe ma (RTA 17. st); brustworecz hrizenj bricha kroti. Take zahanj krcz a nerwy naprawuge (MT 17. st); oleg bobkowy nerwy sily (HL 17. st); nerwy a žili geho skrčene w celem tele geho negakowe strpnutj pusobili (PT 1796); -ový príd: (terpentínový olej) spomaha znamenite ranam nerwowym (MT 17. st); z bileho lilium gest neylepssj oleg, nebo zahriwa studene nohj a žilj nerwowe (RN 17.-18. st); nerwowá aneb wráskawá kožečka gest welmi čitedlná (ZK 1778)

Nerw Nerw
nerv
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nerv
G (bez) nervu
D (k) nervu
A (vidím) nerv
L (o) nerve
I (s) nervom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) nervy
G (bez) nervov
D (k) nervom
A (vidím) nervy
L (o) nervoch
I (s) nervami

Zvukové nahrávky niektorých slov

dráždia nervy, lebo exaspérant les nerfs, car elles sont
pevné nervy, hriech a les nerfs solides, le péché
nervov alebo zmyslových orgánov nerfs ou des organes sensoriels

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu