nerozvážny príd. kt. koná bez rozvahy, prenáhlený, ľahkovážny; svedčiaci o tom: n. chlapec; n-a reč, n. čin;
nerozvážne prísl.;
nerozvážnosť -i ž.
1. iba jedn. k nerozvážny
2. nerozvážny čin: dopustiť sa n-í
nerozvážnosť -ti -tí ž.
nerozvážnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto nekoná s rozvahou, nekontroluje svoje prejavy, správanie; nedostatok rozumu, múdrosti; syn. nerozumnosť, ľahkovážnosť; op. rozvážnosť: mladícka, dievčenská n.; robiť chyby z nerozvážnosti; Rozpomienku na túto dobu nerozvážnosti nosí vytetovanú na ryšavej, ináč veľmi chlpatej hrudi. [K. Lazarová]; Chcela som dačo odseknúť, ale opatrnosť zvíťazila nad nerozvážnosťou. [B. Bobáková] 2. ▶ nerozvážny čin, skutok; syn. neuváženosť: vyhýbať sa nerozvážnostiam; Má čoraz znepokojujúcejšie tušenie, že Viktor sa chystá na nejakú nerozvážnosť. [A. Baláž]; Vedela sa uplatniť aj inak ako v nerozvážnostiach. [M. Hvorecký]
nerozvážnosť p. sprostosť 2
sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť
2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina
p. aj táranina
3. p. daromnica 1
nerozvažitý príd. trochu zastar.
1. ktorý si všetko neuváži, nepremyslí, nerozvažujúci, nerozvážny: n. človek; n. chlapec (Tim.);
2. nepremyslený, nerozumný, nerozvážny: n-é počínanie (Urbk.);
nerozvážnosť, -ti ž.
nerozvážny príd. nekonajúci s rozvahou, vykonaný bez rozvahy, nerozmyslený, nerozumný, nemúdry, nepremyslený, neopatrný: n. človek, n. chlapec; n. čin, skutok, n-e počínanie, n-a prenáhlenosť; n-a reč;
1. nedostatočná rozvaha, nerozmyslenosť;
2. nerozvážny čin