neresť -i ž. kniž. nízka vášeň, mrzkosť, necnosť: ľudské n-i, žiť v n-i;
nerestný príd.: n. život;
nerestne prísl.
neresť -ti -tí ž.
neresť -ti -tí ž. kniž. ▶ nízka vášeň majúca za následok porušenie mravných zásad; záporná ľudská vlastnosť al. zlozvyk, necnosť: veľká, škodlivá n.; neresti spojené s alkoholizmom; odpustiť niekomu n.; podľahnúť neresti; odolávať rozličným nerestiam; Mesto žilo v útlme, pokojne driemalo na úpätí vinohradov a oddávalo sa drobným nerestiam. [Ľ. Jurík] ◘ fraz. klesnúť do bahna neresti/nerestí morálne upadnúť, napr. pod vplyvom spoločensky nevhodného prostredia
necnosť záporná ľudská vlastnosť (op. cnosť) • kniž. neresť: ľudské necnosti, neresti • mrzkosť • zried. necnota (Hviezdoslav)
p. aj zlozvyk
nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosť • kniž.: amorálnosť • amoralizmus • imorálnosť • imoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálností • kniž. nemrav (Dobšinský) • neslušnosť • hanebnosť • nehanebnosť • neprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správania • hriešnosť • pejor.: bezbožnosť • bohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečí • skazenosť • spustnutosť • pren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnosti • zvrátenosť • perverznosť • perverzita • pejor.: zvrhlosť • zhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťou • chlipnosť • kniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadu • pejor.: oplzlosť • obscénnosť • obscenita: obscénnosť filmového záberu • necudnosť • kniž. neresť • predajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špina • špinavosť • prasacina • hrub.: sviňacina • svinstvo
neresť 1. p. necnosť, zlozvyk 2. p. nemravnosť
zlozvyk zlý zvyk: zo zlozvyku si hrýzol pery • necnosť (záporná ľudská vlastnosť): ľudské necnosti • kniž. neresť • mrzkosť (nepekná, škaredá vec): holduje všelijakým nerestiam • publ. nešvár (opakujúci sa zlý jav): bojovať s nešvármi
neresť, -ti ž.
1. nízka vášeň, mrzkosť, zlozvyk: ľudské n-i, oddať sa n-i; Celý svet je plný nerestí z nezmyselného života pohlavného. (Greg.)
2. zried. trápenie, bieda, ťažkosť: Zavítala zima so všetkými pôžitkami a neresťami. (Kuk.) Myslela, že keď raz bude doma, prestanú jej bôle i neresti všetky. (Vans.)
neres m. i neresť1 ž. 1. jstrsl, priev, snitr doba trenia rýb: Kod na jar začína tŕm kvitnúťi, začína ňeres (Drienovo KRU); Koď je ňerest, ribi plávú aj calie kilometre na mesto, gďe sa trú (Mur. Dl. Lúka REV); ňeres (Zvol. Slatina ZVO, V. Bielice TOP) F. idu diouki na taňec ako ribi na ňeres (Prievidza) - húfne, hromadne idú 2. turč miesto pri brehu so zapravenou doskou, ktorá usmerňovala tok vody tak, aby ryby hnala do nastaveného saku: Každí ribár mau̯ svoju ňerezď a ta_mau̯ do brehu zapravenú dosku (Rakovo MAR)
neresť m. zlé počasie, veľké nešťastie spôsobené počasím al. inou živelnou pohromou: To vám bou̯ ňerez, akí dávno ňepämätáme (Dlžín PDZ)
neresť2 ž. 1. mravná chyba, necnosť, mrzkosť; zlozvyk: Šakovia neresťe má, ale je zato ni planí šlovek (Revúca); Šeckí této ňeresťi sa preto, že sved zabudó_na Boha (Lapáš NIT) 2. turč bôľ, trápenie: ňeresť (Mošovce MAR) 3. neprístojnosť: Robil strašné neresci (Papradno PB) 4. zlé počasie; veľké nešťastie (napr. požiar, záplava ap.), pohroma: Uš koľko rázi to také žatvi boľi, taká neresť, čo takto pršalo (Opatovce n. Nitr. PDZ); Hrúza, ňeresc, čo sa robí! (Papradno PB)
neresť ž, zried nerest m 1. nečistota, špina: podobni hrobam obilenim, ktere wnutri su plne mrtwich kosti a wsselikeho nerestu (SPr 1783) 2. chlípnosť, mrzkosť, nízka vášeň: lyde, ktery tak welikych neresty bili vnowaly (RUŽOMBEROK 1605); bog se ťelesne neresti (CC 1655) žiadostivosti; zanechag swetske neresti (GŠ 1758) 3. súženie, trápenie, bieda, ťažkosti: za mé milování musím znášeti mnohé neresti (ASL 1603-04); naděgi pewnu magice, že po possmurnu bude yasno, totižto po nerestech a bidach vtisseni odpočinuti (RUŽOMBEROK 1605); vypsati nemohu naši bidu a nerest na ten čas (BELEHRAD 1663-64 RaT); abi zadna nerest, zwada a nenawist mezy mogimy pritelmy se nespusobyla (KRUPINA 1694); buritelia, chudobu tuto neštaslivymi a zlobivymi radami vašima do neresti privacat a odpor stavat ste učili (RUŽOMBEROK 1786 DPB); než cože to bila za nerest, kteruž gsem tehdaž znassel, kdiž gj k prjtomne me neresťy prirownam (PT 1796) F. skrze rozlične neresti prichazyme k swemu sstesti (Se 18. st) 4. neužitočný hmyz, háveď: nerest, ako muchy, komarowe, žaby, missy tizicnasobne wiceg se množegi nežly užitečny žiwodčichowe (Le 1730); musskam, mrawcum a ginej neresty (MC 18. st)