neprospech -chu m.
neprospech -chu m. 1. ▶ hmotné, majetkové, duchovné al. iné poškodenie niekoho, niečoho, ujma, škoda; op. prospech: spôsobiť niekomu n.; utŕžiť n.; urobiť niečo na niečí n.; všetko, čo povedal, vyznelo v jeho n.; aj sa rozhodlo, žiaľ, v náš n. □ byť na neprospech škodiť 2. škol. ▶ nevyhovujúci prospech žiaka v škole; zlé študijné výsledky: n. žiakov je zavinený rozličnými príčinami; polročný n. by študenta nemal odradiť, ale povzbudiť k vyššiemu výkonu ▷ v neprospech predl. s G ▶ vyjadruje cieľový vzťah; op. v prospech: svedecké výpovede, rozsudok v n. obžalovaného; rozhodcovia pískali v n. domácich, hostí
neprospech p. škoda1
škoda1 hmotné al. iné poškodenie (op. osoh): vojnové škody; škoda na majetku, na zdraví; nahradiť škodu • ujma: utrpieť finančnú ujmu • strata: materiálna, morálna strata • neprospech: urobiť niečo na niečí neprospech, na niečiu škodu • nevýhoda (nepriaznivá okolnosť): z celej veci plynú iba nevýhody • úhona obyč. v spoj.: bez úhony
neprospech, -u m.
1. ujma, škoda: urobiť, zmeniť, hovoriť niečo v n. niekoho al. niečoho; Celá sa premenila k svojmu neprospechu. (Vaj.)
2. škol. nevyhovujúci prospech, zlý prospech, neúspech žiaka v škole, zlé študijné výsledky