neprirodzený príd.
1. kt. nie je daný prírodou, odporujúci prirodzenej povahe veci: n. rast; n-á smrť násilná
2. strojený, nútený, vyumelkovaný: n-á veselosť;
neprirodzene prísl.: n. sa pohybovať;
neprirodzenosť -i ž.
neprirodzenosť -ti ž.
neprirodzenosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo je neprirodzené, čo odporuje al. nezodpovedá prirodzenému charakteru niečoho; op. prirodzenosť: n. pohybov; n. hrubého mejkapu na tvári, umelých nechtov 2. ▶ neprirodzený, umelý, vyumelkovaný ráz, strojenosť, štylizovanosť; op. prirodzenosť: teatrálna n.; n. rečového, hereckého prejavu, mimiky, gestikulácie; n. v intonácii; dialógy svojou neprirodzenosťou odpútavajú divákovu pozornosť; odstrániť n. vo vzájomnej komunikácii; n. vníma človek veľmi citlivo a pozorne; V Šikulových prózach však aj neprirodzenosť pôsobí prirodzene a nárečové prvky tvoria so spisovným jazykom organickú syntézu. [I. Kadlečík]
afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka
neprirodzenosť 1. p. perverzita 2. p. afektácia
perverzita odchylnosť od normálneho, bežného v okruhu morálky • úchylnosť • perverznosť • zvrátenosť: sexuálna perverzita, zvrátenosť • zvrhlosť • neprirodzenosť
neprirodzený príd. odporujúci prirodzenosti, obvyklému, bežnému spôsobu, obvyklej forme, prirodzenej povahe veci, neobvyklý, neobyčajný: n-á smrť násilná; n. život rozvrátený; n. hlas; n-á veselosť nadmierna; n. tlak, n-á poloha;
neprirodzene prísl.;
neprirodzenosť, -ti ž.