nepriazeň -zne ž. vzťah nežičlivosti, nepriateľstva, neprajnosť: n. osudu, počasia, prejav n-e;
nepriaznivý príd.
1. prejavujúci nepriazeň, nežičlivosť, nežičlivý, op. priaznivý: n. osud; mať n. vzťah k niečomu
2. kt. nevyhovuje, škodlivý, negatívny, zlý, op. priaznivý: n-é počasie; n-é účinky, vplyvy na zdravie;
nepriaznivo prísl.: n. pôsobiť;
nepriaznivosť -i ž.
nepriazeň -zne ž.
nepriazeň -zne -zní ž. ▶ nežičlivý, neprajný, (prechodne) záporný vzťah niekoho, niečoho k niekomu, k niečomu, nedostatok priazne, žičlivosti; syn. nepriaznivosť, neprajnosť; op. priazeň: jeho život bol poznačený nepriazňou doby; za svoje slabé výkony si hráči vyslúžili n. fanúšikov; museli bojovať proti húževnatému súperovi i značnej nepriazni rozhodcov; odolávať nepriazňam počasia; ako to už býva, stretli sa aj s nepriazňou okolia; Ak sa mal koho a čoho báť, tak len svojich, ich nepriazne. [L. Hagara]; Je to ľúbostný príbeh dvojice, ktorú nepriazeň osudu i rozličné životné okolnosti odlúčia nadlho od seba. [KŽ 1967]; Proti prípadnej nepriazni počasia je festival chránený zastrešením všetkých rozhodujúcich priestorov. [Sme 2004]
nepriazeň nedostatok žičlivosti • nežičlivosť • neprajnosť: napriek nepriazni, nežičlivosti, neprajnosti osudu dosiahol veľa • nemilosť: byť v nemilosti
nepriazeň, -zne, -zní ž. prejav nežičlivosti, neprajnosť, neláskavosť: n. času, n. osudu, n. pomerov, n. počasia; ľudská n., stretnúť sa s n-ou
nepriazeň [-pria-, -prí-] ž 1. nepriateľský pomer, nepriateľstvo, nenávisť: to ginak slibugeme necžinity, any pro prizen any neprizen any pro dary (P. ĽUPČA 1567); bila neprizen a hniew mezi nimy (ILAVA 1632); Alžbeta králownu z samé nenáwisti a neprizny zhubiti se opowáži (ŽS 1764) 2. nepriateľský čin, prejav nepriateľstva al. nenávisti: preczo vj nam to robitye takowuto nepriazen (zajatie dobytka) (TURIE 1759)