nepriateľ -a mn. -ia m.
1. kto cíti voči niekomu nenávisť, odpor: mať úhlavného n-a
2. odporca, protivník: n. žien, pokroku
3. voj. protivník: poraziť, zahnať n-a;
nepriateľka -y -liek ž.;
nepriateľský príd.: n. postoj; n-á armáda, n. štát;
nepriateľsky prísl.: n. sa správať;
nepriateľstvo -a -tiev s. nepriateľský pomer, nenávisť: žiť v n-e
nepriateľstvo -va -tiev s.
nepriateľstvo -va -tiev s. (i voči/ku komu, voči/k čomu; medzi kým, medzi čím) ▶ záporný vzťah k niekomu al. medzi ľuďmi naplnený odporom, neznášanlivosťou, nesúhlasom, protichodnosťou al. odmietaním názorov, nevraživosť: skryté, nezmieriteľné, hlboké n.; ich časté nezhody vyústili do osobného nepriateľstva; žiť, byť v nepriateľstve (s niekým); necíti n. voči bývalému životnému partnerovi; niekde pretrváva n. ku všetkému, čo je rozdielne či cudzie; prekonať, skončiť staré n. medzi susedmi; eliminovať n. medzi štátmi a národmi; V tejto krčme sa zapíjajú žiale, radosti, odbavujú i krstiny i kary, zapíjajú oldomáše, uzatvárajú priateľstvá a rodia nepriateľstvá. [L. Ťažký]
nenávisť silný citový odpor spojený s neprajnosťou (op. láska) • hnev • zloba: robil to s nenávisťou, s hnevom, so zlobou v srdci • kniž. zášť: vzbudzovať zášť • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nevraživosť (nepriateľské naladenie): pociťovať nevraživosť voči niekomu • neláska (opak lásky): bol obklopený neláskou • fóbia (chorobný odpor voči niekomu, niečomu): fóbia voči cudzincom • mizantropia (neláska voči ľuďom; op. filantropia)
p. aj zloba
nepriateľstvo p. zloba, nenávisť
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
nepriateľ, -a, mn. č. -lia m.
1. kto sa prejavuje vo svojom konaní ako zle zmýšľajúci, nenáviduaci niekoho al. niečo, škodiaci al. odporujúci niekomu al. niečomu, protivník, odporca: zaťatý, zarytý, zakuklený, úhlavný, zaprisahaný, zákerný n., odveký n.; najľútejší n. (Tat.); polit. triedny n. príslušník antagonistickej triedy (obyč. o vykorisťovateľoch)
● priateľ i nepriateľ každý človek;
2. protivník vo vojne; príslušník protivníkovej armády: poraziť, zahnať n-a;
nepriateľka, -y, -liek, zastar. i nepriateľkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
nepriateľský príd.
1. pochádzajúci od nepriateľa; v ktorom sa zračí nepriateľstvo, založený na nepriateľstve: n. pohľad, n. postoj, n. úmysel, n-é triedy, n-á propaganda, n-á činnosť;
2. patriaci nepriateľovi, protivníkovi vo vojne: n. štát, n-é vojsko, n-é zákopy, n-é územie, n-é pozície, n-é lietadlo; pren. n-é čižmy (Pláv.) nepriateľskí vojaci;
nepriateľsky prísl. k 1;
nepriateľstvo, -a, -tiev str. nepriateľský vzťah, pomer medzi ľuďmi al. štátmi, hnev, nenávisť
nepriateľstvo s. nepriateľský vzťah medzi ľuďmi, nenávisť, odpor: Medi nima je velkia neprítelstvo (Kameňany REV); Kamaráďi biď ňemosá, ale také ňepráťelstvo chovaď voči sebe též ňé! (Lapáš NIT)