Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn subst

nepriateľ -a mn. -ia m.

1. kto cíti voči niekomu nenávisť, odpor: mať úhlavného n-a

2. odporca, protivník: n. žien, pokroku

3. voj. protivník: poraziť, zahnať n-a;

nepriateľka -y -liek ž.;

nepriateľský príd.: n. postoj; n-á armáda, n. štát;

nepriateľsky prísl.: n. sa správať;

nepriateľstvo -a -tiev s. nepriateľský pomer, nenávisť: žiť v n-e

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nepriateľ ‑a mn. ‑ia m.; nepriateľka ‑y ‑liek ž.; nepriateľský; nepriateľsky prísl.; nepriateľstvo ‑a ‑tiev s.

nepriateľka -ky -liek ž.

nepriateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. 1.kto neprechováva a neprejavuje voči niekomu priateľstvo; kto sa správa voči niekomu odmietavo, nežičlivo, často s odporom al. útočne s cieľom škodiť mu, protivník; op. priateľ: úhlavný, skutočný n.; odvekí nepriatelia; stali sa z nich nezmieriteľní nepriatelia; mať, nemať nepriateľov; svojím počínaním si narobil veľa osobných nepriateľov; nie som tvoj n., ale priateľ!; bol zarytým nepriateľom žien, nepriateľom pokroku odporcom; Zradca je najnebezpečnejší nepriateľ preto, že človek o ňom nevie. [L. Ťažký]; Nie som žiadnym nepriateľom tohto štátu, prišiel som do tejto republiky dobrovoľne. [D. Mitana]; Prirodzený nepriateľ divých mačiek je vlk, rys, orol a človek. [PaR 2011]triedny nepriateľ (za socializmu) človek pochádzajúci z inej ako z robotníckej triedy, obyč. príslušník buržoázie; vnútorný, ideologický nepriateľ (obyč. za socializmu) kto podvratne pôsobí v domácom prostredí v záujme vonkajšieho protivníka
2.kto sa správa útočne s cieľom získať nad niekým prevahu, podmaniť si niekoho al. kto uskutočňuje vojenskú, ozbrojenú akciu proti niekomu (obyč. proti štátu, národu a pod.), vojenský protivník; vojsko, vojaci (nepriateľského štátu al. zoskupenia): silný, ťažko premožiteľný n.; krajinu napadol, obsadil n.; bojovať s nepriateľom; poraziť nepriateľa; vzdorovať útočiacemu nepriateľovi; mesto padlo do rúk nepriateľa; obliehaná pevnosť sa neubránila nepriateľovi
3.niečo zlé, škodlivé, nežiaduce, s čím treba bojovať al. čo obyč. nepriaznivo ovplyvňuje (život, zdravie) človeka: alkohol - skrytý n. človeka; mastné jedlá sú nepriateľom zdravia; čas je váš priateľ i n.; nevedomosť je najväčším nepriateľom ľudstva [KN 2004]; Neposlúchala nás lopta, terén bol hrboľatý a vietor najzákernejším nepriateľom. [Sme 1995]
fraz. nepriateľ číslo jeden najväčší protivník; nepriateľ na život a na smrť úhlavný, smrteľný protivník; urobiť niečo iba/len na oklamanie nepriateľa vyvinúť nejakú činnosť iba naokoparem. žart. al. iron. iniciatívny blbec [je] horší ako triedny nepriateľ priveľmi usilovný neinformovaný človek narobí nechtiac viac škody ako človek škodiaci úmyselne
nepriateľka -ky -liek ž.: považovala ju za svoju nepriateľku, sokyňu; z najúhlavnejších nepriateliek sa stali najlepsie kamarátky; pren. Náhoda, tvorkyňa i nepriateľka ľudských osudov. [J. Lenčo]

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nepriateľ, -a, mn. č. -lia m.

1. kto sa prejavuje vo svojom konaní ako zle zmýšľajúci, nenáviduaci niekoho al. niečo, škodiaci al. odporujúci niekomu al. niečomu, protivník, odporca: zaťatý, zarytý, zakuklený, úhlavný, zaprisahaný, zákerný n., odveký n.; najľútejší n. (Tat.); polit. triedny n. príslušník antagonistickej triedy (obyč. o vykorisťovateľoch)

priateľ i nepriateľ každý človek;

2. protivník vo vojne; príslušník protivníkovej armády: poraziť, zahnať n-a;

nepriateľka, -y, -liek, zastar. i nepriateľkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;

nepriateľský príd.

1. pochádzajúci od nepriateľa; v ktorom sa zračí nepriateľstvo, založený na nepriateľstve: n. pohľad, n. postoj, n. úmysel, n-é triedy, n-á propaganda, n-á činnosť;

2. patriaci nepriateľovi, protivníkovi vo vojne: n. štát, n-é vojsko, n-é zákopy, n-é územie, n-é pozície, n-é lietadlo; pren. n-é čižmy (Pláv.) nepriateľskí vojaci;

nepriateľsky prísl. k 1;

nepriateľstvo, -a, -tiev str. nepriateľský vzťah, pomer medzi ľuďmi al. štátmi, hnev, nenávisť

nepriateľ m.
1. csl kto cíti voči niekomu nenávisť, odpor: Aňi največiemu ňepráťeľovi bi som ňepréu̯ takú robotu (Dol. Lehota DK); Naš si máž robidž nepríťeló, koj nemusíš (Sirk REV); No a prečo máme bid neprátelé? (Val. Belá PDZ); Šag zaz budem poto_mad neprátelóf! (Ružindol TRN); Najhorší neprátel je suset (Lukáčovce HLO); To buľi barz veľike ňepraceľe, furt śe povadziľi (Čemerné VRN)
2. csl vojenský protivník: Neprítel nebú deläko, hiba ako na konedz do zahradi (Brusník REV); Neprátel zaz napannúl hrad na Krásine (Dol. Súča TRČ); Me vźaľi na sebe taku bilu košuľu, bo to śňih bul, ta žebi ňeznaľi ňepraceľe, že to dachto idze (Torysa SAB)
3. kto je zaujatý (napr. voči nejakej činnosti), odporca niečoho: Kartički si trochu pohrat, mój tato ból tomu velkí neprátel (Beckov NMV)
4. čo spôsobuje škody, škodca (napr. hmyz al. burina): Tu máme najvaččiého neprátela, plevel (Dol. Srnie NMV); Vinohrat, ten má mnoho neprátelú (Myslenice MOD); nepriateľka ž. k 1: Ona je moja̋ neprítelka (Kameňany REV)

nepriateľka
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) nepriateľka
G (bez) nepriateľky
D (k) nepriateľke
A (vidím) nepriateľku
L (o) nepriateľke
I (s) nepriateľkou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nepriateľky
G (bez) nepriateliek
D (k) nepriateľkám
A (vidím) nepriateľky
L (o) nepriateľkách
I (s) nepriateľkami
ani jeho nepriateľka, ani ni son ennemie ni
nebola ani jeho nepriateľka n'était ni son ennemie
nepriateľka, ani jeho priateľka ennemie ni son amie

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu