nepriamy príd. jestvujúci, uskutočňovaný ap. iba sprostredkovane, nie bezprostredný: n. vplyv, n-e osvetlenie, n. dôkaz; šport. n. voľný kop nie na bránu; mat. n-a úmernosť; lingv.: n-a reč referovaná reč v podobe súvetia s predmetovou vetou; n-a otázka vyjadrená vedľ. vetou; n. pád iný ako N;
nepriamo prísl.: n. súvisieť; mat. n. úmerný;
nepriamosť -i ž.
nepriamo prísl.
nepriamo prísl. 1. ▶ vyhýbajúc sa podstate veci, zaobalene, zakryte, nie priamo; op. priamo, bez okolkov: n. niečo naznačiť, potvrdiť, vyvrátiť; n. sa k niečomu priznať; n. obviniť niekoho; Svokor si však vypil a začal Bíra nepriamo kritizovať. [S. Rakús] 2. ▶ prostredníctvom niekoho, niečoho, sprostredkovane, nie priamo; op. priamo, bezprostredne: mnohým pomohla priamo, aj n.; výskum slovenskej literatúry n. prispel k poznávaniu slovenčiny; Quido a Jolana sú už dva roky manželia. Zoznámili ich vlastné dospelé deti, hoci nepriamo. [S. Lavrík]; Kultúrne prostredie nepriamo ovplyvňuje návštevníkov v prejavoch správania a obliekania. [ER 1995]
nepriamy príd. ktorý sa neuskutočňuje priamo, ale prostredníctvom niekoho al. niečoho, nie bezprostredný: n. spôsob, n. prenos; fin. n-a daň ktorá je v cene spotrebných statkov; biol., bot. n-e delenie pri ktorom sa pred delením odohráva diferenciácia jadrovej hmoty; práv. n. dôkaz; gram.: n-a reč oznámenie obsahu prejavu inej osoby formou podraďovacieho súvetia; n-a otázka vyslovená vo vedľajšej vete; n. pád ktorýchkoľvek okrem prvého a štvrtého; mat.: n-a úmera, n-a úmernosť; n. počtový výkon odčítané, delenie a odmocňovanie; odb. n-e osvetlenie pri ktorom svetlo osvetľuje až po odraze;
nepriamo prísl.;
nepriamosť, -ti ž.