nepremožiteľný príd. kt. sa nedá premôcť, nezdolateľný: n-á armáda, n. strach;
nepremožiteľne prísl.;
nepremožiteľnosť -i ž.
nepremožiteľný -ná -né príd.
nepremožiteľný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý sa nedá premôcť, zdolať silou, nad ktorým nemožno zvíťaziť, nadobudnúť prevahu; syn. nepremožiteľný, neporaziteľný: n. muž, vodca; n. bojovník, hrdina; n. obor, drak bytosti v mýtoch, povestiach a rozprávkach; Všetci boli opojení mäkkým dupotom a rýchlosťou, hnali sa dopredu a zdalo sa im, že sú nepremožiteľní. [V. Mináč] 2. ▶ (o abstraktných veciach) ktorý nemožno premôcť, oslabiť, vôľou potlačiť; syn. nezlomný, neprekonateľný: n. strach, odpor; nepremožiteľná túžba, láska; nepremožiteľná sila pravdy; Akoby sa všetko zmenilo pod tlakom čohosi obrovského, obludného a nepremožiteľného. [M. Švec]; Čas je jediným nepremožiteľným nepriateľom. [J. Lenčo]
mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silný • veľký: mocný, silný, veľký panovník • despotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládca • vplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ
2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasom • mohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vody • statný • robustný • hodný • urastený • svalovitý • svalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievka • chlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvári • zdatný • hovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládež • pevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hradu • veľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odpor • hrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohy • prudký • intenzívny • výdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľ • rýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôň • expr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuk • nezdolný • nepremožiteľný • nezdolateľný • neochvejný • nezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľa • expr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičky • expr. premocný (veľmi mocný)
3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinný • pôsobivý • silný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slová • neodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbu • veľký: mať na niekoho veľký vplyv
neprekonateľný ktorý sa nedá prekonať • nepremožiteľný • nezdolateľný: neprekonateľné, nezdolateľné prekážky; pocítil neprekonateľnú, nepremožiteľnú trému • nepreklenuteľný: nepreklenuteľný protiklad, rozpor • nezvládnuteľný • nezdolný: klásť niekomu nezvládnuteľné, nezdolné prekážky • mocný (op. slabý): pociťovať mocný odpor
p. aj vynikajúci, výborný
nepremožiteľný ktorý sa nedá premôcť • neprekonateľný: nepremožiteľný, neprekonateľný súper; zmocnil sa ho neprekonateľný strach • nezdolateľný • nezdolný: nezdolateľná armáda; nezdolateľná, nezdolná túžba • neporaziteľný (obyč. v boji al. v súperení): neporaziteľný nepriateľ; neporaziteľný šachista • nedobytný • pevný (ktorý sa nedá vojensky dobiť): nedobytný, pevný hrad • nezlomný • neskrotný (o duševných pocitoch a ich prejavoch): nezlomný odpor; nechal sa uniesť neskrotným hnevom
nezlomný ktorý sa nedá duševne oslabiť, podlomiť, zničiť (op. slabý) • pevný • silný • mocný: nezlomná, pevná viera v dobro; mať silnú, mocnú vôľu • nepoddajný • nezničiteľný • kniž. neochvejný • pren. expr. železný: nezlomný, nepoddajný duch; pracovať s nezlomným, nezničiteľným elánom; nič nemohlo vyvrátiť jeho neochvejné, železné presvedčenie • nemenný • vytrvalý • trvalý (stále rovnaký): nezlomný, nemenný názor na niekoho; vytrvalý, trvalý nezáujem • nepremožiteľný • neprekonateľný (o niečom neželateľnom; ktorý nemožno odstrániť): klásť nepremožiteľný, neprekonateľný odpor • nezdolateľný • nezdolný: nezdolateľná, nezdolná túžba po odplate • neotrasiteľný • nezvratný • zastar. neodklonný: neotrasiteľné, nezvratné rozhodnutie; cítil k nemu neotrasiteľnú dôveru • nedobytný (op. povoľný): nedobytné srdce dievčiny
nepremožiteľný príd. nedajúci sa premôcť, ktorému nemožno vzdorovať, neprekonateľný, neporaziteľný: n-á armáda, n-á sila; n-á túžba, n. strach;
nepremožiteľnosť, -ti ž.
nepremožiteľný [-tedl-] príd nedajúci sa premôcť, neprekonateľný, neporaziteľný: insuperabilis: nepremožjtedlny (KS 1763); prjkladu marnochlubnjch nepremožitedlnjch wjtezu nasledowat chtege (PT 1796); yá ho (Boha) gakožto zbrognu oďew nepremožitedlnú nadhazugem (BlR 18. st); -e prísl: invincibiliter: nepremožitedlňe (KS 1763)