neprajný príd. nežičlivý (význ. 1, 2): n-í ľudia; n. postoj; n-é okolnosti;
neprajne prísl.;
neprajnosť -i ž.
neprajnosť -ti ž.
neprajnosť -ti ž. ▶ nežičlivý, neprajný postoj, vzťah k niekomu, k niečomu, negatívny postoj k (úspešnej) činnosti niekoho, k priaznivému vývoju niečoho; syn. nežičlivosť; op. prajnosť: ľudská n.; zjavná, očividná, neskrývaná n.; čeliť neprajnosti prostredia; Závisť a neprajnosť sú fenomény, na ktoré každý úspešný človek skôr či neskôr vždy narazí. [HN 2007]
neprajnosť p. závisť, nepriazeň
nepriazeň nedostatok žičlivosti • nežičlivosť • neprajnosť: napriek nepriazni, nežičlivosti, neprajnosti osudu dosiahol veľa • nemilosť: byť v nemilosti
závisť pocit nespokojnosti z úspechu, bohatstva, šťastia a pod. druhého: ľudská závisť; šťastie vzbudzujúce závisť • nežičlivosť: nežičlivosť postoja • závistlivosť • zried. závistivosť • neprajníctvo • neprajnosť
neprajný príd.
1. druhému nežičiaci, závistlivý, nežičlivý: n. človek; n. svet; n. pohľad, n-é oko;
2. nepriaznivý: n-é pomery, n-é okolnosti;
neprajnosť, -ti ž. nežičlivosť, závisť
neprajnosť ž. (neprejnošč) nežičlivosť, závistlivosť: To strach, aká neprejnošč teraz medzi ludžmi (Kameňany REV)
neprejnošč p. neprajnosť