neprajník -a mn. -ci m. neprajný človek, nežičlivec;
neprajníčka -y -čok ž.;
neprajnícky príd. i prísl.: n. postoj;
neprajníctvo -a s.
neprajník -ka pl. N -íci G -kov m.
neprajník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ kto niekomu nepraje, nežičí istý prospech, blaho, výhodu, úspech a pod., kto nie je priaznivo naklonený niekomu, niečomu, neprajný, nežičlivý človek; syn. nežičlivec: reči, klebety neprajníkov; umlčať svojich politických neprajníkov; Miluje rodnú reč a zastáva sa jej pred neprajníkmi. [A. Masár-Tatranský]; Každý má neprajníkov, aj festival ich má. [J. Štrasser] ▷ neprajníčka -ky -čok ž.: závistlivé neprajníčky; neurobím radosť svojim neprajníčkam!
neprajník p. nežičlivec, závistlivec
nežičlivec nežičlivý človek • neprajník • pejor. zried. zloprajník • závistlivec • závistník (kto nežičí a závidí)
závistlivec závistlivý človek: má mnoho závistlivcov • nežičlivec • neprajník • zried. závistník • fraz. nár. beňove oko (Kálal)
neprajník, -a, mn. č. -ci m. kto druhému nepraje, nežičí, neprajný, nežičlivý, závistlivý človek: Neprajníci Slovenska odopierali nám odjakživa všetku budúcnosť. (Dobš.);
neprajníčka, -y, -čok I neprajnica, -e, -níc ž.;
neprajnícky príd.: n-e chovanie;
neprajníctvo, -a str. nežičlivosť, závisť
neprajník m. (nepréjník) strsl, zsl neprajný, závistlivý človek, nežičlivec: Aj jeho ňepräjňíci, zemäňi ho (Kukučína) maľi veľmi raďi (Jasenová DK); Musíž ma_dákiaho nepréjníka (Rochovce ROŽ); Tod neprejníg bi druhimu ňižd nedopra̋l (Kameňany REV); Jenného aj videv takého neprajníka, že utekav s téj pajti (Ardanovce HLO) L. ňeprejňík ňeprejní (Dol. Lehota DK) - o veľkom nežičlivcovi; neprajníčka i neprajnic ž.: Tá Zuza je lem neprajnidz edná (Kameňany REV); Čilek son sa dozveďela, že aj já mám ňeprajňíčku (Lapáš NIT)
nepréjník p. neprajník