Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

neprítomný

I. príd.

1. kt. nie je práve na danom mieste, vzdialený, op. prítomný: zastupovať n-ého spolupracovníka

2. ukazujúci neúčasť vedomia, nevšímavý: n. pohľad, výzor

● byť → duchom n.;

neprítomne prísl. k 2: n. hľadieť;

neprítomnosť -i ž.: hlásiť n. (žiaka)

II. neprítomný m. neprítomný človek: ospravedlniť n-ých

neprítomne prísl.

neprítomne prísl. ▶ nevnímajúc okolité prostredie, bez účasti vedomia; syn. nesústredene, ľahostajne: n. hľadí pred seba; n. civel do prázdna; n. kývnuť hlavou, zamrmlať niečo; n., mimovoľne urobiť nejaký pohyb; Potom som si znovu neprítomne ľahol na posteľ a sústredene hľadel do steny. [A. P. Mráz]; Vzal oboch na ruky, mlčky, neprítomne si ich pritisol. [L. Ballek]

neprítomný príd. ktorý nie je prítomný na nejakom mieste, vzdialený, nezúčastnený: n. žiak; pren.: n. duchom nevnímajúci, zamyslený; hľadieť neprítomnými očami (Urb.) v zamyslení; n. výraz v tvári (Ondr.); Svorad sa usmieval neprítomným smiechom (Hor.) núteným, neprirodzeným;

neprítomne prísl.: n. sa pozerať, hľadieť, tváriť sa, povedať, usmievať sa ap. bez účasti, nevnímajúc;

neprítomnosť, -ti ž.