neprípustný príd. kt. nemožno pripustiť, nedovolený; zakázaný: n-á rýchlosť; pokladať niečo za n-é;
neprípustne prísl.;
neprípustnosť -i ž.
neprípustnosť -ti ž.
neprípustnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo nie je zákonmi, predpismi, normami a pod. povolené, čo nemožno pripustiť al. čo je neprimerané, nevhodné, nežiaduce; op. prípustnosť: n. útočnej vojny, etnických čistiek; n. mučenia väzňov; n. rasovej diskriminácie; n. trestného stíhania maloletého; n. zasahovania do nezávislej rozhodovacej právomoci sudcu; n. bankrotu strategických podnikov; n. klamlivej a zavádzajúcej reklamy
neprípustný príd. ktorý nemožno pripustiť, dovoliť, uplatniť, nedovolený: n. rozdiel, n-é množstvo, n-á cena, n-é konanie;
neprípustnosť, -ti ž. práv. n. exekúcie, n. odvolania