neprávosť -i ž. krivda, nespravodlivosť, bezprávie: bojovať proti n-i
□ robiť n-i
neprávosť -ti -tí ž.
neprávosť -ti -tí ž. ▶ nespravodlivý čin, ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho; stav, ktorý nastane následkom takéhoto činu; syn. krivda, bezprávie, príkorie: páchať n.; dopúšťať sa neprávostí; stali sa veľké neprávosti; búriť sa proti neprávostiam; ospravedlniť sa za neprávosti spáchané v minulosti; mať pocit neprávosti; Mlčanie je najúrodnejšou pôdou pre neprávosť a nespravodlivosť. [J. Lenčo]
krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávie • neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť • príkorie: robiť niekomu príkorie • nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti • ústrk: znášať ústrky • zlo: bojovať proti spoločenskému zlu • zastar.: protivenstvo • neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom
neprávosť p. krivda
zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)
p. aj zloba
neprávosť, -ti ž. bezprávie, nespravodlivosť, krivda, neresť, zlý čin, zlé konanie: robiť, páchať n-i dopúšťať sa zlých činov; sodomská n. (Kuk.) veľká nemravnosť; Napokon vždy zvíťazí pravda nad neprávosťou. (Pláv.)
neprávosť ž. krivda, bezprávie, nespravodlivosť: Aj nám sa ftedi stala taká ňeprávozď, a ňik sa náz ňezastau̯ (Rakovo MAR); Nán urobiľi veľkú ňeprávos, kod nás takto posúďiľi (Kokava n. Rim. RS); A tak sa mi to zle viďelo, že to tam píšu, taká ňeprávosť! (Lapáš NIT); Také ňeprávosci sa ňidze ňerobá (Bošáca TRČ)
neprávosť ž 1. podvod, klamstvo; nepravda, nepravdivosť: (Judáš) wzal pomstwu za neprawost swu (CP 1757); križ tento sem zrobil, že bych zahambil kacirsku neprawost a blud potupil (SJ 18. st) 2. zlý skutok, nedobré konanie, nemravnosť; náb hriech: obmi mne, Pane, od neprawosti mych a od hřychu meho ocžisti mne (BAg 1585); zlost a neprawost žáden newidj, žáden netresce (SPo 1691); Sodoma, Gomora pro neprawost ohnem gest spalena (AgS 1708); neprawost sa v dome Čzierneg roby (s. l. 1754); w neprawostech počiname se y rodjme (HeT 1775) 3. bezprávie, nespravodlivosť, krivda: a to gistie wiezte, zet se nad wami pomstym pro tu neprawost (POSÁDKA 1459); gakj gest spolek sprawedlnosty s neprawosty? (WO 1670); iniuria: krywda, nepráwost (KS 1763); gesli se člowek sprawedliwj odwrati od sprawedliwosti sweg a učini neprawost (SPr 1783)