neprávom prísl. bez opodstatnenia, bezdôvodne, neoprávnene: n. tvrdiť; n. trpieť nezaslúžene
neprávom prísl.
neprávom prísl. ▶ bez akéhokoľvek opodstatnenia, oprávnenia; syn. bezdôvodne, neodôvodnene, neoprávnene; op. právom: n. si niečo privlastňovať; n. zabudnutý spisovateľ; byť obvinený neprávom; vrátiť n. vyplatenú sumu peňazí; Žalujú ho jeho najbližší príbuzní a žiadajú od neho celý majetok aj dedičný diel zeme, ktorý si údajne neprávom privlastnil. [J. Lenčo]; V tomto prípade však tréner hostí siahal rozhodcovi do svedomia neprávom. [Vč 1978]
neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodne • zried.: bezpodstatne • bezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričal • neopodstatnene • nepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobrali • neoprávnene • neprávom • nezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhody • zbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobil • nepravdivo • klamne • falošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodu • fraz. nič po nič • pre nič za nič • (len tak) mne nič, tebe nič
porov. aj neodôvodnený
2. p. nadarmo 2
neprávom p. neodôvodnene 1
neprávom prísl. neoprávnene, bez opodstatnenia, neodôvodnene, bezdôvodne, nezaslúžene: Neprávom sme trpeli biedu a hlad. (Ondr.)
neprávom prísl. neoprávnene, bezdôvodne: Neprávo_mi krivdžíš (Kameňany REV); Ňeprávon ho obviňuješ, ón to ňebóv! (Lapáš NIT)