neprávo -a s. obyč. v spoj. byť v n-e nemať nárok na niečo
neprávo -va nepráv s.
neprávo -va s. ▶ konanie, ktoré je v rozpore s právom a ktoré niekoho poškodzuje; nedostatok práva, nespravodlivosť, neprávosť, bezprávie, krivda: do očí bijúce n.; zistiť príčinu nepráva; zdvihnúť hlas proti neprávu; Znepokojuje nás najmä neprávo spáchané na nevinne týraných, znevážených a zabitých, ktoré presahuje akúkoľvek mieru ľudských možností nápravy. [LT 2001] ◘ fraz. byť v nepráve nemať pravdu z hľadiska práva, mať (z hľadiska práva) neopodstatnené nároky
krivda čin al. stav, ktorý je v rozpore s právom a ktorého dôsledkom je poškodenie niekoho • bezprávie • neprávosť: páchať krivdu, bezprávie, neprávosť; sociálna krivda, neprávosť • príkorie: robiť niekomu príkorie • nespravodlivosť: dopustiť sa nespravodlivosti • ústrk: znášať ústrky • zlo: bojovať proti spoločenskému zlu • zastar.: protivenstvo • neprávo: zápasiť s protivenstvami, s neprávom
neprávo p. krivda
neprávo, -a, -práv str. bezprávie, krivda, neprávosť: i z toho najkrikľavejšieho nepráva robiť právo (Urb.); spomienka na nepráva maďarské (Zgur.)
● byť v n-e nemať právo, nárok